Prvý dotyk

Pod nami vidím rozľahlé a vysvietené mesto. Sú dve hodiny po polnoci lokálneho času a naše lietadlo TU- 154 spoločnosti Aeroflot pristáva na teheránskom medzinárodnom letisku Mehrabád. Väčšina žien na palube lietadla má prikrytú hlavu, ostatné vyberajú šatky a starostlivo si ich nasadzujú, tak, ako kážu tunajšie prísne mravy. Ruský kapitán nám po anglicky ďakuje, že sme si pre cestu do Iránu zvolili práve spoločnosť Aeroflot. Nuž, príliš veľa iných možností na výber sme nemali.

Po zaparkovaní lietadla vystupujeme na iránsku pôdu a opatrne sa blížime k prvej pasovej kontrole. Všetky ženy okolo nás sú už zahalené. Niektoré len tak šatkou, aby sa nepovedalo, ale väčšina je zahalená poctivo do celočiernej róby a cez hlavu majú čierny závoj tzv. čádor, ktorý im zakrýva vlasy a krk. Odhalená ostáva iba tvár. Rad pred okienkom, v ktorom stojíme, sa hýbe pomaly. Okolo nás sú domáci, zahraniční turisti ale aj iránci, ktorí žijú v zahraničí a prišli do svojej starej vlasti len na pár týždňov na návštevu. Čakať musíme všetci. Konečne pristupujem k okienku, kde sedí mladý iránsky príslušník. Berie do ruky môj slovenský pas a starostlivo ho študuje. Kontroluje údaje v priloženom vyplnenom lístku a porovnáva s vízami, ktoré mám čerstvo nalapené v úplne novom pase. Je to nepriestrelné, mám tam iba iránske víza, nič iné. "Turist?" - pýta sa ma na záver príslušník. "Yes, turist." - odpovedám pohotovo a invenčne. Keď mi podáva pas a gestom ukazuje, že môžem ísť ďalej, uľavuje sa mi. Myslím na to, že iránci majú radi nemcov a lúčim sa s ním so slovami "Danke schön!" Príslušník pozerá na mňa pohľadom, akoby som práve znesvätil mešitu. No dobre, s tou nemčinou budem nabudúce opatrnejší.

Prechádzame letištnou halou pomedzi desiatky iných cestujúcich. Aha, zmenáreň, to je ono! Vraj najvýhodnejšie je zmeniť peniaze hneď na letisku. Nakoniec, kde inde by sme ich zmenili o pol tretej ráno. Pristupujem k okienku nedôverčivo a opatrne ako neskúsený hráč v kasíne a nesmelo vykladám na pult svojich 200 amerických dolárov. Pre začiatok v Iráne by to mohlo stačiť. Ukázalo sa, že som vsadil správne. Po pár zmenárenských procedúrach sa zo mňa, hráčskeho zelenáča stal naozajstný milionár. Vyplatili mi vyše 1,6 milióna Rialov v 5 a 10- tisícových bankovkách. Som tu len pár minút a už som v balíku, to je výborný začiatok!

Irán bol do roku 1934 oficiálne nazývaný Perziou. My sme sa rozhodli túto krajinu preskúmať z tých najvyšších miest a tak sme mali v pláne zamieriť 80 kilometrov severovýchodne od Teheránu rovno pod majestátny Damavand - sopečný vrchol v pohorí Alborz.