Damavand, konečná, vystupovať!

Len čo sme opustili priestor letiska a prišli na veľkú dvojprúdovú cestu, vodič pridal plyn a taxík začal uháňať po nočnom teheránskom bulvári. Aj keď bola cesta pomerne kvalitná, rýchlosť auta sa mi zdala neprimerane vysoká. Nahliadol som zozadu cez plece vodičovi, aby som zistil, koľko ukazuje tachometer. Na palubnej doske boli oba ukazovatele - rýchlosti aj otáčok - bez ručičiek. Ako som vypozoroval neskôr, všetky tachometre v taxíkoch, ktorými som mal tú česť sa viezť v Iráne, boli iba na parádu a nikdy nič neukazovali. Skromne som odhadoval našu rýchosť na 140km/h, ale ťažko sa to určuje objektívne, keď k pocitu nadmernej rýchlosti prispel aj technický stav vozidla, ktoré bolo staršie a rozhegané.

Pokúsil som sa s vodičom nadviazať aspoň zdvorilostnú konverzáciu, aby som sa uistil, že je pri zmysloch a že sa mu za volantom nedrieme, ale bolo to márne, lebo ovládal iba perzštinu. Na mňa driemoty útočili veľmi intenzívne. Postupne som prestával vnímať rýchlosť auta a pohyby volantu, zatvoril som oči a nechal sa unášať pocitom, že sedím na mäkkom sedadle a je mi vlastne dobre. Myslel som pritom na budhistickú filozofiu posmrtného prevtelenia a kvalitnejšieho života. Auto išlo veľmi dlho rôznymi smermi a úroveň vozovky klesala na kvalite s pribúdajúcimi kilometrami. Z mojej ospalej letargie ma zrazu vytrhlo prudšie zabrzdenie auta a výrazný povel vodiča, ktorý som pochopil vo voľnom preklade ako: "Damavand, konečná, vystupovať".

Boli sme v nejakom mestečku, na pustej ale osvetlenej ulici. Nikto z nás tu predtým nebol ale nezdalo sa nám, že sme v horskej dedine na úpätí vysokých hôr. "Ryeneh?" - vystrelil som na vodiča ranu istoty. "No Reyneh, Damavand" - zabil ma vodič hneď z prvej ruky svojou odpoveďou.

A do kelu! Boli sme v mestečku Damavand, ktoré je trocha iným smerom ako dedina Reyneh. Náš cieľ cesty sa pravdepodobne skomolil medzi sprostredkovateľom, dispečerom a vodičom. My sme neboli v Reyneh pod Damavandom, ale v Damavande, v ktorom sme vôbec byť nechceli.

"No Damavand, Reyneh" - dožadoval som sa detinsky svojho smeru.
"No Reyneh, Damavand" - opakoval vodič svoje presvedčenie, že jeho misia je na tomto mieste splnená a že máme vystúpiť, lebo on sa vracia naspäť do Teheránu.