Dudliho zápisky Patagonia 98 · Sikkim 99 · Peru 2000 · Karibik 2002 · Barma 2002 · Irán 2003

U Ahmada bez Ahmada

Už za tmy prichádzame okúpaní a zrelaxovaní naspäť do Reyneh. Máme kľúče od Ahmadovho domu, Ahmad je hore na kopci s klientom a tak sa tešíme na tichý a pokojný večer, ktorí strávime sami v jeho horskom dome.

Ahmadov dom bol malý a skromne zariadený. Z priestrannej verandy sa vchádzalo do predsiene, odkiaľ viedli dvere do dvoch izieb, kuchyne a kúpeľne. Napravo bola väčšia hosťovská izba, naľavo bola menšia izba domácich a kuchyňa. V našej hosťovskej izbe bola len jedna posteľ, stôl, stoličky a malá vitrína. V izbe domácich nebol žiaden nábytok, ale vo výške pása tam bol v stene vykrojený oblúk smerom do kuchyne akoby na servírovanie jedál. V kúpelni oproti vchodovým dverám bolo umývadlo a sprchovací kút. Toaletu tureckého typu, ktorá bola veľmi čisto udržiavaná, mali vonku na verande.

Vybaľujeme ruksaky, triedime veci na ďalšiu časť našej expedície a spokojní relaxujeme po Damavande. Naša pokojná eufória v Ahmadovom dome bola zakrátko prerušená klopaním na vonkajšiu bránu domu od ulice. Pýtame sa, kto to je, ale klopanie je stále nástojčivejšie. Otvárame bránu a púšťame dnu neznámych domorodcov. Boli to Ahmadova žena a jeho syn Ali s manželkou a 15-mesačnou dcérou Kazal. Vchádzajú do domu a posunkami naznačujú, aby sme bránu ešte nezamykali. Po chvíli prichádzajú ďalší členovia Ahmadovej rodiny: Aliho mladší brat a jeho dve sestry Zahra a Fatima. Zdá sa, že Ahmad je všestranne činorodý muž. Potom prišiel Ahmadov brat Hasan s manželkou a svojimi deťmi. Odrazu bol dom plný domácich a naša predstava o osamelom večeri sa rozplynula do nenávratna.

Všetci ľudia sa spontánne usadili na zemi v predsieni, okrem Ahmadovej ženy, ktorá sa stále zahalená v šatke motala v kuchyni a malej 15-mesačnej Kazal, ktorá sa motkala po celom byte. Bolo to krásne veľkooké dieťatko s nevinným, začudovaným pohľadom a tmavými kučeravými vláskami. My sme sa usadili tiež medzi nimi a skúšali sme nadviazať rozhovor v angličtine. Ahmadove deti Ali, Zahra a Fatima a samozrejme Hasan sa celkom chytali a tak sme sa s nimi rozprávali o úplne bežných veciach. Oni žijú počas roka na severe Iránu pri pobreží Kaspického mora, v zelenej časti Iránu a tento horský dom, ktorý je v letnej sezóne Ahmadovým biznisom navštevujú takto po sezóne, keď už turistov nie je tak veľa.

Ako správni Slováci, pýtame sa aj na alkohol v Iráne. Chlapi sa potmehúdsky usmievajú a my, ako inak, vyťahujeme malú fľaštičku domáceho kalvadosu, ktorú sa nám podarilo prepašovať do Iránu pod rizikom trestu tridsiatich palíc. Domáci chlapi pri pohľade na biely elixír pookrievajú a Ahmadova žena prináša z kuchyne tácku so štamperlíkmi. Ako doma. Toto gesto nás zblížilo s domácimi ešte viac. Každý z chlapov si slastne pocuckával našu domácu pálenku a pritom na nás veľavýznamne pokyvovali. Ženy nepili vôbec. Predsieň výrazne rozvoniavala po jablkách.


« späť · úvod · ďalej »