Bam o 73 dní neskôr ...

Bol 26.december 2003. V Európe, v Amerike a v Austrálii boli ešte kresťanské Vianoce a v moslimskom svete prichádzal na svetlo božie piatok - deň motlitieb. O pol šiestej ráno, keď väčšina obyvateľov mesta Bam spala spánkom spravodlivých sa to stalo. Možno jedna z prvých, ktorá si uvedomila, že sa niečo deje, bola práve veľká mačka z penziónu u Akbara, možno tesne po nej sa vyplašil i párik líšiek v starobilej citadele. Dvanásť osudných sekúnd počas ktorých sa chvela zem v Bame spôsobilo národnú katastrofu v Iráne. Oblasť Bamu postihlo zemetrasenie o sile 6,3 stupňa Richterovej stupnice. Domy z nepálených tehál a hliny popadali ako domčeky z karát a pochovali pod svojimi ruinami okolo 35.000 ľudí.

Bam sa odrazu zmenil v apokalypsu ľudského nešťastia. Dve bamské nemocnice boli zničené zemetrasením a tak ranených prevážali na ošetrenie až do Kermánu. Mnohí skonali počas cesty. Irán požiadal medzinárodné spoločenstvo - s výnimkou Izraela - o humanitárnu pomoc. Mnohé krajiny zareagovali veľmi rýchlo. Na miesto nešťastia prišli cvičení záchranári 24 krajín, medzi ktorými boli experti zo Slovenska, z Čiech a dokonca aj z USA, aby intenzívne pátrali pod troskami domov po ľuďoch, ktorí prežili. Naši záchranári tam mali 35-členný tím so 16-timi psami.

Ako hrad z piesku sa zosypala aj historická citadela. Ľudia, ktorí prežili tak prišli nielen o svojich najbližších ale aj o kus svojej histórie. V minulosti obľúbené pútnické miesto a obchodná križovatka na hodvábnej ceste s unikátnou pätpodlažnou citadelou sa po krátkom zemetrasení zmenili na ruiny a prach.

Z trosiek sa podarilo zachrániť približne 3000 ľudí a zdravotníci ošetrili asi 15-tisíc zranených. Desaťtisíce ľudí ostalo bez domova a na nich sa sústredila humanitárna pomoc.

Päť dní po ničivom zemetrasení našli záchranári v Bame ešte 11 ľudí živých. V noci zo stredy na štvrtok našli 27-ročného muža, ktorého najskôr považovali za jednu z obetí. Záchranárov k nemu doviedla jeho žena, ktorá bola tiež zranená. Muž prežil pod prevrátenou skriňou, ktorá ho chránila pred padajúcimi troskami.

Vedci z iránskeho výskumného strediska vyhodnotili údaje z 18 seizmických staníc a zvýšili pôvodný údaj o sile zemetrasenia z 6,3 na 6,8 Richterovej stupnice. Epicentrum zemetrasenia bolo priamo pod Bamom, asi 16 kilometrov pod zemským povrchom. V okolí Bamu bolo 30 monitorovacích staníc, ale 12 z nich bolo zničených. Iránsky odborník Šoja Taherí považuje aj tieto údaje za predbežné a vedci ich budú podrobnejšie skúmať. Až potom dokážu stanoviť konečnú silu zemetrasenia.

Život v Bame sa ale nezastavil. V stredu 31. decembra uzavreli prvé manželstvo od zemetrasenia. Snúbenci mali mať pôvodne svadbu v deň, keď prišlo zemetrasenie. Väčšina príbuzných zahynula, ale otec ženícha trval na tom, aby svadba bola. Podľa jeho názoru by si to zosnulá rodina priala.

Iránska vláda znepokojená vysokým počtom obetí a úrovňou deštrukcie v Bame začala zvažovať premiestnenie metropoly Teherán, ktorý leží tiež v zemetrasením ohrozenej oblasti. Podobná katastrofa ako v Bame by si v Teheráne mohla vyžiadať až 700 tis. obetí a paralyzovala by celý štát. Medzi návrhmi na nové hlavné mesto sa spomínal Esfahán, ktorý bol metropolou Perzie do konca 17-teho storočia.

Tesne po Vianociach som si našiel v mailboxe krátku správu od Mohsena z Yazdu. Odoslal ju večer 25. decembra, presne deväť hodín pred katastrofou:

"Ahoj Vlado, si OK? Chcem Ti len zapriať šťastné Vianoce. Dúfam, že Ťa opäť niekedy v Yazde stretnem. Maj sa pekne. Mohsen."

Správu od Mohsena som čítal 29.decembra, v čase keď boli média plné katastrofických správ z Bamu. Hneď som mu odpovedal:

"Mohsen, ďakujem Ti za Tvoje vianočné prianie. Práve počúvame správy z Bamu o zemetrasení z 26. decembra. Sú to pre mňa hrozné správy. Strávil som tam dva pekné dni v októbri. Mám na kamere veľmi pekné zábery z pevnosti. Bam bol zničený, mnoho ľudí zahynulo, spolucítim s Tebou aj s ostatnými ľudmi v Iráne. Želám Vám aby ste mali silu na rekonštrukciu všetkého, čo zemetrasenie zničilo. Do nového roku 2004 vám všetkým prajem veľa novej energie. Všetko dobré. Vlado."

Po Novom roku mi Mohsen znovu napísal:

"Ahoj Vlado, veľká vďaka za Tvoju sústrastnú a chápajúcu správu. Tvoje slová mi veľmi pomohli. V Bame som stratil svojho strýka, jeho ženu a dcéru. Je to naozaj hrozné. Dúfam, že sa už nič také nezopakuje nikde na svete. Mohsen."