Trasúci sa minaret
V Esfaháne sa môžete stretnúť s unikátnym povolaním a tým je "trasič minaretu". Ak chcete na vlastné oči zažiť trasúci sa minaret, treba sa odviezť autobusom č.236 alebo taxíkom asi sedem kilometrov od centra mesta k hrobke Abu Abdolláha. Hrobka pochádza zo 14-teho storočia a je známa pod názvom Man?r Jomb?n (trasúci sa minaret).
Keď sme vošli do areálu záhrady, v ktorej sa hrobka nachádzala, domáci nás nasmerovali k objektu s dvoma menšími minaretmi. Po schodoch sme vystúpali na strechu hrobky a spolu s niekoľkými iránskymi turistami sme počkali na trasiča. O chvíľu prišiel statnejší pán s fúzkami, ktorý bol len o niečo užší ako samotný minaret. Na moje prekvapenie vošiel cez malé dvere do minaretu a dokázal sa po vnútorných točitých schodoch dostať až na jeho vrchol, do výšky asi päť metrov nad plošinu strechy. Tam vykukol z okienka, zakýval nám, oblapil svojimi rukami úzky minaret a začal ním triasť. Po chvíli trasenia sa začal minaret s trasičom kývať zo strany na stranu, potom sa začala hýbať celá strecha hrobky, na ktorej sme stáli a nakoniec sa rozkýval aj vedľajší minaret - dvojička.
Z kývania hrobky som mal neistý pocit. Týmto štýlom raz isto celá hrobka spadne a turisti zo strechy rozšíria rady zosnulých tohoto objektu. Našťastie počas našej prehliadky hrobka vydržala a to sme si dali až dve kolá trasenia po sebe.
V našich predstavách sme si vykonštruovali obraz, ako sa iránsky trasič prechádza po Slovensku ako turista a okoloidúci našinec ho slušne osloví s otázkou:
"Dobrý deň, počestný turista, odkiaľ k nám prichádzate?"
"Som z Iránu."
"Z Iránu? Hmh, to je zaujímavé a kde tam v Iráne pracujete?"
"V Esfaháne. Som zamestnaný v hrobke Abu Abdolláha, ako trasič minaretu. Práca je to náročná a nebezpečná, ale mám ju rád a veľmi ma to baví."
« späť · úvod · ďalej » |