Esfahánske mosty

Esfahán je veľkomesto, ktoré žije aj po zotmení. Po desiatej večer, keď sú v meste Yazd len ľudoprázdne ulice, v Esfaháne je možné dať si zmrzlinu, navštíviť reštauráciu rýchleho občerstvenia alebo zájsť do čajovne.

Bol nádherný teplý večer a naše nohy nás viedli mestom k rieke Z?yandeh. Esfahán je známy svojimi kamennými mostami, ktoré majú večer po zotmení romantickú a neopakovateľnú atmosféru. Staré esfahánske mosty boli vybudované v 17-tom storočí a patria po námestí Emáma Chomeiního k najkrajším miestam v Esfaháne. Pokojný tok rieky a pešie promenády pri jej brehu lákajú mladých ľudí na večerné prechádzky. Kamenné mostové klenby, ktoré sú po celej dĺžke efektne osvetlené, vrhajú po stenách tiene okoloidúcich chodcov a dotvárajú kulisu pohody a tajomna zároveň. Jeden z najkrajších je most S?-o-Seh, nazývaný aj Mostom 33 oblúkov. Je dlhý 160 metrov a bol postavený v roku 1602. Na jeho vrchu je promenáda, pod ňou, pod mostovými klenbami sú čajovne. Šálka čaju a tradičná vodná fajka priamo pod klenbami mostu s miestnymi ľuďmi je naozaj zážitok.

Usadili sme sa na laviciach v čajovni pod Mostom 33 oblúkov. Pod našimi nohami pretekala voda. Čašník nám ponúkol vodnú fajku s arómou jablka a priniesol čaj. Spýtal sa odkiaľ prichádzame a bol k nám veľmi úslužný. Okolo nás sedelo zopár ľudí, všetci bafkali šišu (= vodná fajka). Oproti nám sedeli iránci žijúci pravdepodobne v Nemecku a v nemčine veľmi živo diskutovali o možnom politickom vývoji v krajine a tom, či sa súčasný iránsky prezident Chatámí udrží v pozícii aj na ďalšie volebné obdobie. Nie je dobré zapájať sa v zahraničí do politických diskusií a tak sme komunikovali skôr s čašníkom, ktorý bol pri nás každú chvíľku a dával nám rady ako správne fajčiť vodnú fajku. Pochválili sme Esfahán ako nádherné mesto a zaujímavú lokalitu pre turistov, pýtali sme sa ho na arménsku štvrť a na spolužitie moslimov s kresťanmi. Zdá sa, že v Esfaháme s tým nemajú problém. Rozprával som mu ako na nás pozitívne zapôsobil Yazd a historická citadela v Bame. Čašník nám dal ďalšie turistické tipy, kde všade sa v Iráne oplatí zavítať.

Medzitým sme dofajčili fajku a čašník nám priniesol druhú aromatickú náplň. Keď som mu spomenul Shiraz ako mesto veľkých perzských básnikov, čašníkovi ožili oči a vzdialil sa od nás na chvíľu preč. Zdá sa, že Iránčania ani dnes nezaprú v sebe, že sú národom básnikov. Náš čašník nám to dokázal, keď si nás pri platení ako vzácnych cudzincov poctil svojou vlastnou tvorbou. Podal nám malý lístok, na ktorom bolo kostrbatým písmom v angličtine napísané:

"Ľudia, len mi nevravte, že okná nemajú cit alebo srdce, veď stačí len, keď na zarosené okno napíšem svojim prstom slová: "ľúbim Ťa" a dojatá okenná tabuľa začne plakať ..." (People tell me that windows don´t have feelings or a heart. But when the glass of a window is steamed up and I am writing with my finger on it the words "I love You" then the window panes starts to cry.)

Večer pod esfahánskymi mostami bol pre nás nezabudnuteľnou bodkou našej iránskej misie, keď sme sa postupne z vrcholu Damavandu dostali do vnútrozemia krajiny a možno čiastočne aj do vnútrozemia duše niektorých ľudí.

Irán, si iný a si krásny, si zabudnutý, neobjavený a predsa hrdý na to čo je v tebe. Tvoja pôda i ľudia, čo na nej žijú, sú tvojim bohatstvom. Si podrobovaný ťažkým skúškam a máš pred sebou ešte dlhú a zložitú cestu. Nech sa ti na nej darí zbaviť sa postupne svojej totality a zároveň neupadnúť do bezvládia, chaosu a násilností. Som vďačný, že si ma prijal a veľmi rád ťa ešte niekedy na svojich cestách opäť navštívim. Bolo mi cťou ťa aspoň takto spoznať a niečo málo sa o tebe naučiť.