Cusco - "Pupok sveta"

Budíček o štvrtej ráno bol po dlhej ceste náročný. Nezvyk na miestny čas sme cítili. Po stručných kontinentálnych raňajkách nás taxík zaviezol naspäť na letisko do haly s nadpisom "Domestic Flights". Zaradili sme sa do radu na leteckú spoločnosť LAN PERU, ktorá nás mala dopraviť do Cusca. Pred odletom sme ešte museli vyplatiť letištné poplatky, čo pre domáce lety bolo 12 SOL (~ 180,- SK), avšak pre medzinárodné lety je to až 25 $, čo je dosť veľké zbojníctvo. Let domácou linkou bol príjemný, na štandardnej úrovni. Cestou sme leteli ponad hrebeň Kordillier a pozorovali toto úžasné, miestami aj zasnežené horstvo. Pravdu povediac množstvo snehu v tomto tropickom pásme ma prekvapilo. Po vyše hodine sme pristávali v Cuscu. Z výšky sme si pozreli toto rozľahlé mesto v lone hôr. Lietadlo potom obišlo tesne jeden kopec a bezpečne pristálo v historickej inkskej metropole. Na letisku bola napísaná výšková kóta 3.248 m. Aj keď sme v Cusco nemali nič dopredu zabezpečené, mali sme zopár tipov a referencií, kde sa dá dobre ubytovať. Na letisku sme sa ešte informovali v turistickom centre a dali si malý pohárik kokového čaju, ktorý tam ponúkali grátis na privítanie. Kokový čaj sa lúhuje priamo z listov koky, pije sa najmä vo vyšších nadmorských výškach a pomáha čeliť výškovej chorobe. Kokaín je ako droga zakázaná a prísne sa trestá, naproti tomu kokový čaj je nielen povolený, ale dokonca odporúčaný. Pri východe z letiska sa nám ponúkal jeden značkový licencovaný taxikár, že nás odvezie do mesta za 10 SOL, čo bolo pomerne veľa. Svoju cenu zdôrazňoval licenciou a rizikom, že keď nezoberieme jeho, tak nás môžu ozbíjať. My sme ale nedali na jeho "marketingové" výstrahy a zobrali sme taxík za polovičnú cenu. V taxíku sedeli dvaja miestny a tak sme boli všetci aj s batožinou riadne plní. Ihneď nám dali aj tip na ubytovanie aj sa nám celkom páčil, ale rozhodli sme sa, že si pozrieme ešte jednu možnosť, ktorú nám poradil náš kamarát, čo tu bol pred pol rokom. Hostel Rickch'airy sa nám zdal byť útulnejší, mal peknú záhradu a boli tam aj turisti, tak sme sa tu ubytovali za 5 $ na osobu a noc. Na privítanie sme si dali aj s našimi taxikármi kokový čaj a slivovicu. Taxikári boli zároveň agenti miestnej cestovky a tak sme hneď spravili biznis. Ponúkli nám: turistický lístok (vstupenka do 16 miestnych pamiatok), vyhliadkovú City Tour na dnešné popoludnie, Valley Tour do vzdialenejšieho okolia na ďalší deň a Inka Trail - treking na Machu Picchu na 4 dni a 3 noci aj so servisom po 2 dňovej aklimatizácii v Cuscu a okolí. Kúpili sme od nich tieto služby za 305 $ pre nás troch a viacmenej sme si týmto určili presný itinerár na najbližších 6 dní. Pri zapisovaní našich mien sme zistili, že Jano Koščo je menovec tohoto slávneho mesta, lebo starí Inkovia nazývali v kečuánštine svoje mesto "Cosco". Po krátkom odpočinku pri čaji sme odľahčení o doláre, v nádeji, že sme neinvestovali do podvodníkov, vyrazili do ulíc smerom na hlavné námestie Plaza de Armas. V Peru sa v každom meste volá hlavné námestie takto. Cusco je mesto jedinečné svojou polohou, históriou i architektúrou. Podľa povesti založili toto mesto Manco Capac - prvý Inka a Mama Occhlo - jeho manželka a zároveň sestra. Prví Inkovia prišli do tejto krajiny z oblasti jazera Titicaca a boli priamymi potomkami Slnka. Ako putovali členitou krajinou, mali so sebou aj palicu, ktorá im mala naznačiť, kde majú založiť svoju budúcu ríšu. A keď prechádzal cez toto miesto, palica sa zapichla do zeme a predurčila práve tu založenie veľkej metropoly. Inkovia mali skvelú organizáciu, disciplínu a vybudovali veľmi rýchlo silnú a akčnú armádu. V priebehu necelých 200 rokov vystavali nielen Cusco, ale ovládli obrovské územie dnešného Peru, Bolívie, Ekvádora, severných oblastí Chile a Argentíny a juh Kolumbie. Ich ríša mala vyše 1 mil. km2 . Ich hlavným bohom bolo Slnko, ktorého priami potomkovia boli prví vládci a po ich smrti prebrali velenie ríše ich deti, zväčša súrodenci, ktorých určil Inka pred svojou smrťou. Každý nový Inka si vybudoval v meste aj svoj nový chrám. V starom chráme ostal "bývať" mumifikovaný Inka aj so služobníctvom, ktoré opatrovalo jeho pozostatky. Týmto spôsobom v meste budovali pre každého Inku nový krásny chrám, pozostatky ktorých je možné navštíviť aj dnes. Počet chrámov po vládcoch Inkskej ríše v Cuscu som odhadol na 11. Po dobytí tejto ríše Španielmi v roku 1532 sa kolonizátori snažili budovať všade kresťanské chrámy, potlačiť kult Slnka a šíriť kult Krista. Avšak najväčším hnacím motorom Španielov bolo zlato. Inkovia mali svoju civilizáciu a kultúru na veľmi vysokej úrovni. Svoje know - how čerpali zo všetkých častí svojej expandujúcej ríše, od všetkých národov a kmeňov, ktoré si postupne podmanili. A tak Inkovia mali zvládnutú keramiku, tkanie látok, spracovanie zlata, rozvinuté poľnohospodárstvo a iné. Čo bolo vlastné im samým ako som už spomenul, bola skvelá organizácia, čiže "manažment". Do Cusca privážali v čase Inkskej slávy asi 200 ton zlata ročne a tak tento artikel bol doslova prítomný všade. Zlatými platňami obkladali domy Inkov a zo zlata spravili aj bájnu zlatú záhradu "Coricanchu", kde boli z rýdzeho zlata v životnej veľkosti vyrobení a vystavení ľudia, zvieratá, rastliny ako zlatá kópia ich reálneho sveta. Pre Španielov, ktorí prišli do Cusca ako prví Európania to bol doslova zlatý šok. Dominantou hlavného námestia v Cuscu sú 2 kresťanské chrámy, ktoré postavili Španieli na múroch zborených inkských chrámov. Námestie má štvorcový charakter a priečelia domov majú podlúbia a balkóniky. V strede námestia je fontána, zeleň a lavičky na oddych. Námestie je vo výške 3350m a mesto je doširoka roztiahnuté po okolitých kopcoch. Mnohé ulice sú úzke a strmé. Najmä v okolí centra majú budovy zachovalé staré múry Inkov, ktoré majú svoj zreteľný rukopis. Opojení a očarení sme sa prechádzali cuscanským námestím, ktoré bolo pre Inkov stredom pozemského sveta, pupkom, od ktorého sa odvíjalo všetko ostatné. Na námestí sídlia zväčša Tour.cestovky, reštaurácie a internetové kaviarničky, ktorým sme neodolali a poslali sme po internete on-line pozdravy našim blízkym z "Pupku sveta". Poobede prišiel pre nás autobus a my sme so sprievodcom vyrazili na City Tour. Prezerali sme si mohutný Dóm na námestí, ktorý bol ešte v rekonštrukcii po ničivom zemetrasení z roku 1950. Od príchodu Španielov bolo v Cuscu niekoľko zemetrasení, ktoré poškodili veľa budov. Zemetraseniam vedeli odolať a stále odolávajú iba slávne, mohutné a dômyselne budované inkské múry. V dóme, ktorého interiér stojí za návštevu, je veľa diel, ktoré majú v sebe zakomponované aj inkské prvky. Ich autormi sú Inkovia, ktorí po príchode Španielov prešli na kresťanskú vieru. Ďalej sme si prezreli slávnu Coricanchu - pozostatky zlatej záhrady a sídlo deviateho Inka, na základoch ktorých vybudovali Španieli chrám Santo Domingo. Potom náš autobus vyrazil nad mesto, kde sme mali 4 zastavenia. Mesto Cusco je postavené v tvare pumy, posvätného zvieraťa Inkov. Sacsayhuaman - 300 metrov široký pevnostný val nad mestom vybudovaný Inkami v troch radoch symbolizuje hlavu pumy. Táto stavba mala skôr demonštratívny a zastrašujúci charakter ako praktickú funkciu ochrany mesta pred nepriateľom. Vo vale sú umiestnené a opracované aj obrovské balvany vážiace aj vyše 150 ton. Ďalšia zastávka bola Qenko - tento "cik-cak" labyrint slúžil ako obradné miesto pre náboženské rituály, pri ktorých boli obetované Slnku rôzne zvieratá a nezriedka i ľudia, deti nevynímajúc. Neďaleko od Qenko sa nachádza "červená" pevnosť Puka pukaru, ktorá slúžila ako strategický bod s výhľadom na prístupové cesty k mestu. Poslednou našou zastávkou bolo miesto oddychu a relaxácie Inkov, prameň a kúpele Tambomachay. Autobusom sme sa vracali z Tambomachay už za tmy a ako sme zostupovali serpentínami smerom k mestu mohli sme pozorovať vysvietené Cusco v celej jeho večernej kráse. Nad mestom sa akoby vznášala niekoľkometrová biela socha Krista, ktorá bola postavená na kopci nad mestom a celú noc bola efektne vysvietená. Už sme sa tešili na večeru v nejakej cuscanskej reštaurácii. Keď som bral večer so sebou kameru, tak ma domáci z ubytovne upozornili, aby sme si na takéto veci dávali v meste veľký pozor. Chvíľu sme sa potulovali po hlavnom námestí, kde bol čulý ruch, množstvo turistov, pouličných predavačov, dohadzovačov, skrátka "latino". Nakoniec nás zlákala jedna blondína, ktorá stála pred reštauráciou a pozývala dnu zákazníkov. Menu v cene 10 SOL bolo prijateľné, reštaurácia bola útulná a tak sme sa nechali zlákať. Po pár vetách sme zistili, že dievča je Češka, ktorá sa sama potuluje už 16 mesiacov po Južnej Amerike, už bola v Bolívii, teraz je v Peru a ešte sa chystá do Ekvádora. Ovláda plynulo španielsky, anglicky a takto si privyrába v reštauráciách, robí aj preklady a zdalo sa, že je naozaj schopná. Nám vyhovovalo, že sme sa mohli o jedlách popýtať aj po slovensky a vybrať si niečo dobré. Veľmi nám chutila kreolská polievka, miestna špecialita a Peter si dal ako hlavný chod lamu. Cítili sme na sebe únavu a nedostatočnú aklimatizáciu na časový posun a nadmorskú výšku. Ja som za stolom úplne zadriemal. Druhý deň nás čakal výlet do okolia Cusca tzv. Valley