Arequipa - príprava na Chachani

Uháňali sme autobusom cez náročné horské cesty veľkou rýchlosťou, hádzalo nás zo strany na stranu a ja som bol rád, že je noc a nevidím, aké by boli následky, keby šofér nevybral zákrutu. Rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu na našej ceste bol 3000 výškových metrov. Do Arequipy sme dorazili živí a načas. Ráno nás vypľuli z autobusu na stanici. Prepravný servis sa skončil. Dali sme si kávu a skonsolidovali sme sa, čo chceme podniknúť. Po noci v autobuse sme boli trochu zdevastovaní a ja som začal cítiť priedušky. Zo stanice bol ráno impozantný pohľad na dva vrcholy, ktoré sú dominantami Arequipy. Geometricky súmerný sopečný vrchol El Misti 5823m a vľavo vedľa neho nádherný alpsky pôsobiaci masív Chachani 6075m s výraznejším snehovým pokrytím. V príručke sme si pozreli, koľko stojí taxík do centra mesta, aby nás neošmekli a išli sme sa ubytovať do hotela Colonial House Inn. Keďže bolo ráno, v hoteli nás poprosili, aby sme hodinu počkali, kým dajú do poriadku izbu. Taxikár čakal na sprepitné od majiteľa hotela za to, že nás sem priviezol, ale potom, čo sme majiteľovi povedali, že sme sem prišli na odporúčania Lonely Planet odišiel taxikár bez odmeny. O 8.00 nám sprístupnili izbu. Obrovská trojposteľová izba so stolom, nábytkom, samostatným WC so sprchou a klavírom, ktorá mala asi 3 m vysoký strop nás ohúrila. 15 SOL na osobu (225 Sk) bola veľmi prijateľná cena. Po kokovom čaji sme vyšli do ulíc druhého najväčšieho mesta v Peru. V Internet servise sme zistili, že Sean, Američan, s ktorým sme si naplánovali výstup na Chachani nás čaká o 10.00 na námestí Plaza de Armas. Mali sme čo robiť, aby sme to stihli. Keď sme sa stretli veci nabrali rýchly spád. So Seanom sme zašli do cestovky "Zarate expedition", ktorá sa špecializuje na výstupy na okolité vysoké kopce. Sean mal už predjednaný náš spoločný výstup na Chachani s odchodom zajtra ráno. Zarate expedition, odporúčaná aj v Lonely Planet, má v Arequipe renomé už niekoľko desiatok rokov. Firmu založil Carlos Zarate, horský vodca, ktorý má za sebou stovky výstupov na Misti, Chachani a ďalšie okolité hory. Napriek svojmu úctyhodnému veku 79 rokov je stále aktívnym vodcom a v cestovke som videl nápis, že aj vo svojom vysokom veku vás pri výstupe určite predbehne. Okrem Carlosa sa venujú biznisu tiež jeho deti a vnuci. Jeho syn Miquel Zarate, s ktorým sme mali pôvodne ísť na Chachani sa okrem vodcovstva preslávil v horách aj čímsi iným. Spolu s americkým archeológom Johanom Reinhardom objavili v roku 1995 na hore Ampato 6380m veľmi zachovalú inkskú múmiu. Celému objavu predchádzala aktivita vedľajšej sopky, z ktorej sopečný prach dosadol na vrchol Ampata a začal na ňom roztápať snehovú vrstvu. Pod ňou najprv Miquel objavil drevené zvyšky stavby, ktoré nasvedčovali, že na vrchole vybudovali Inkovia významné obetné miesto. Okrem drevených pozostatkov nenašiel najprv nič iné. Po návrate z vrcholu sa mu prisnil sen, že sa má vrátiť na vrchol a zachrániť niekoho. Na základe svojich poznatkov z predchádzajúceho výstupu a nočnej vízie zorganizoval spolu s Johanom Reinhardom novú expedíciu na Ampato. Na vrchole sa podrobnejšie venovali prieskumu obetného miesta, ale obetné pozostatky nenašli. Bolo podozrenie, že vplyvom teplého sopečného prachu sa mohli nejaké veci uvoľniť a zosunúť nižšie. Miquel spustil nejaké skaly z miesta obetiska dole svahom a vybral sa po ich stope. Takto objavil najzachovalejšiu inkskú múmiu obetovanú na vrchole vysokej hory. Jednalo sa o pozostatky 13-14 ročného dievčaťa, pravdepodobne z vysokej kasty, staré približne 500 rokov. Veľmi zachovalú múmiu nazvali "princezná Juanita". Inkovia zvykli prinášať svojmu božstvu veľké obete vo forme potravín, cenných predmetov, zvierat i ľudí a zdá sa, že nešetrili ani deťmi a príslušníkmi vyšších vrstiev. Celý proces obetovania mal pravdepodobne taký priebeh, že veľká procesia Inkov aj so živou princeznou vystúpila na vrchol hory Ampato. Tam pripravili obetné miesto i princeznú. Po vypití omamných nápojov princeznú usmrtili úderom do hlavy a obradne zanechali na obetnom mieste. Ako ukázali výskumy vykonané na Juanite, tá mala všetky orgány zdravé okrem poranenej lebky a zatečeného mozgu. Po objavení múmie, ktorá vážila 34 kg, Miquel spolu s Johanom zniesli Juanitu dole do Arequipy a Miquel ju dočasne umiestnil v mrazničke vo svojom dome. Rozprávali sme s Miquelom osobne na tému objavu a Johny rozhovor nahrával na minidisk. Miquel nám ukazoval fotky jeho a jeho rodiny pri otvorenej mrazničke s múmiou (mraznička mala horné otváranie - poznámka autora). Po 3 dňoch múmiu previezli na výskum na pôdu univerzity v Arequipe. V súčasnosti sa múmia nachádza v Arequipe, v múzeu, kde je pod prísnym dozorom profesora Chaveza, riaditeľa múzea, ktorý sa sám považuje za objaviteľa Juanity. Ako som už spomínal, na vrcholoch v okolí Arequipy bolo objavených v posledných rokoch viac múmií avšak Juanita je z nich najzachovalejšia. Miquel berie objavenie múmie čisto vedecky, nemá žiadne obavy z nejakého "hnevu" Inkov a má indície, kde by mohol objaviť ďalšie múmie. Tieto tipy si však nechal pre seba. V Zarate expedition sme si dohodli všetky podrobnosti súvisiace s výstupom na Chachani. Stan pre 4 osoby máme vlastný, aj spacáky a karimatky. Sean si spacák s karimatkou prenajíma za 5 $. Potrebné sú dobré topánky, na ktoré sa dajú pripevniť mačky. Mačky, horolezecké čakany a paličky zabezpečuje Zarate, čelové lampy, varič a potraviny si zabezpečujeme sami. Veľmi dôležitá je voda, berieme 4 litre na hlavu a odporúčali nám zakúpiť si v lekárni liek DIAMOX, ktorý má preventívne účinky a podporuje okysličovanie organizmu pri výstupe do veľkých výšok. Johny, Peter a Sean sa rozhodli, že DIAMOX užijú, ja som to chcel vyskúšať bez neho. V cestovke nás ubezpečili, že DIAMOX nie je žiadny doping, iba má priaznivé účinky a odporučili ho brať 2x denne t.j. spolu 5 tabletiek. Zvyšok dňa v Arequipe sme využili na nákupy potravín, prehliadku centra, obed v reštaurácii, internetovanie a oddych. Je pravda, že po noci strávenej v autobuse sme oddych objektívne potrebovali. Arequipa je veľmi pekné koloniálne mesto s krásnym námestím. Vzhľadom na pustošivé zemetrasenia v minulosti sa tu nezachovalo veľa starých budov a ani sa tu nestavia veľmi vysoko. Napriek rozsiahlym chudobným štvrtiam na okraji sa o Arequipe hovorí ako o bielom meste, v ktorom žije vyššia peruánska kasta. Navštívili sme aj kláštor Santa Catalina v strede mesta. Je to rozsiahly komplex uličiek, námestí, kaplniek a priestorov pre mníšky, ktorý slúži svojmu účelu aj v súčasnosti. Je to také mesto v meste, ktoré má dnes aj svoj turistický význam. Po príjemnej spoločnej večeri so Seanom, našim horským parťákom a Stefani, osamelou turistkou z Londýna, ktorú nám predstavil Sean, sa lúčime a ideme spať.