Chachani - vrchol 6075m

Ráno máme budíček o 3.30, vonku je tmavá noc. Všetky potraviny a vodu sme na odporúčanie vodcu Juana uložili do jeho stanu, aby nezamrzli. Pomaly sa zobúdzame a obliekame. Varíme čaj a prijímame nevyhnutnú potravu. Na veľké varenie nie je veľa času. Do ruksakov balíme iba nevyhnutné veci. Vodu, sladkosti, jablká, čelovky, mačky, čakany, okuliare, opaľovacie krémy, náhradné tričko, fotoaparát, kameru a statív. Naobliekaní s paličkami v ruke vyrážame o 4.50 za brieždenia zo základného tábora. Šľapeme pomaly hore smerom do sedla asi 200 výškových metrov. Cestou nás predbehujú Taliani s vodcom. 8 ľudí spoločne smeruje dnes k vrcholu Chachani. Cítim, že nie som úplne v kondícii, nečisté priedušky sa začínajú nepriaznivo prejavovať na mojej výkonnosti. Akoby som strácal energiu a začínam spomaľovať. V sedle nasadzujeme mačky a čakany. Traverzujeme masív Fatima v hrebeni Chachani. V jednej ruke čakan v druhej palička, na nohách mačky. Ideme nenaviazaní, každý individuálne. Terén nie je extrémne príkry, nad nami sú skalné a ľadové zrázy Fatimy, ktoré môžu byť nebezpečné poobede pri zostupe. Ideme pomaly z kroka na krok, traverz nie je náročný stúpaním, napriek tomu stále zaostávam. Po traverze Fatimy sa čakáme v ďalšom sedle, kde skladáme z nôh mačky. Vzhľadom na moju krízu sa rozhodujem, že ruksak ďalej neberiem, ale ho nechám v sedle. Johnyho poprosím, aby mi do svojho ruksaku nabalil moje suché tričko, kameru dávam Juanovi a ďalej pokračujem úplne naľahko iba s mačkami, čakanom a paličkou. Vo vetrovke-klokanke mám jabĺčko a sladkosť. Zo sedla začína strmý výstup serpentínami po pieskovo-prachovej suti. Aj keď idem bez ruksaku, kríza pokračuje. Je mi jasné, že s ruksakom by som dnes nemal šancu dostať sa na vrchol, otázka je či mám šancu dôjsť až na vrchol bez neho. Túto otázku si kladiem počas stúpania veľmi často. Snažím sa nájsť si pri stúpaní nejaký optimálny dýchací režim, ale márne. Neviem spraviť viac ako 10 krokov bez prestávky. Najhoršie je že ani prestávka nepomáha, iba dychčím a chce sa mi spať. Každý ďalší krok je pre mňa vecou vôle. Juan ma stále čaká, sleduje a trpezlivo mi rukou dáva pokyn, aby som pokračoval. Sean šľape vpredu, Johny a Peter sú tiež kus predo mnou. Hore na snehovom poli znovu nasadzujeme mačky. Pre mňa je to vykúpenie, keď si môžeme dlhšie posedieť a oddýchnuť. S fixáciou mačiek nemám problém. Juan sa trápi s fixovaním mačiek na Seanove topánky, ktoré nie sú ideálne pevné. Pokračujeme ďalej. Cestou stretávame jedného Taliana, ktorý sa vzdal výstupu na Chachani a rozhodol sa, že vystúpi iba na predvrchol Chachani - Angelos 6010m, ktorý sme traverzovali pár desiatok metrov nižšie. Za snehovým a ľadovým poľom dávame mačky dole a Juan naznačuje, že ich už k vrcholu nebudeme potrebovať. Necháme ich ležať na kope, na okraji snehového poľa a šľapeme ďalej. Je krátko pred desiatou hodinou, vrchol treba dosiahnuť pred poludním. Čas zatiaľ nie je kritický, ale energia sa stráca ako riedky vzduch. Už sa nesnažím prispôsobovať dych krokom, ale kroky dychu. Stojím na mieste, rýchlo dýcham a keď mám pocit, že je možné spraviť krok, vykročím a znovu postojím. Pľúca mi ide roztrhnúť. Asi po trištvrte hodine mi Peter kričí nado mnou, že už to nie je ďaleko. Chcem mu niečo zakričať, ale nemám hlas. Môžem iba šepkať. Asi po ďalšej štvrť hodinke sa objaví predo mnou Juan a kýva na mňa, aby som šiel ďalej. Chcem sa ho spýtať, či už je na vrchole, ale nejde mi to. Prejdem pár krokov a zbadám ostatných chalanov ako sedia okolo nejakého kríža. S Juanom si padáme do náručia. Dosiahli sme všetci vrchol Chachani 6075m pred jedenástou, za 6 hodín výstupu zo základného tábora. Z talianskej výpravy dosiahli vrchol iba vodca s jedným Talianom. Stisky rúk a objatia s Johnym, Petrom aj Seanom. Naša prvá šesťtisícovka je pre každého z nás aj osobným výškovým rekordom. Ja sa po pár minútach na vrchole preberám z letargie po výstupe a snažím sa na kameru zrežírovať vrcholové momenty. Pár slov od Johnyho v slovenčine, od Seana v angličtine a od Juana v španielčine. Počasie je jasné až polooblačné, vidíme El Misti, Ampato i ďalšie vrcholy. To, že sme na vrchole sopky pripomínajú iba zelené polia tesne pod vrcholom, ktoré páchnu po síre. Po 20 minútach začíname zostupovať tou istou cestou do základného tábora. Moja kríza a nedostatok energie sa začínajú prejavovať aj pri zostupe a akékoľvek malé prevýšenie je pre mňa neprekonateľný problém. Juan ma trpezlivo čaká a poháňa. Keď prídeme k ruksaku uvedomujem si, že nemám na to, aby som ho niesol. Juan mi ho ochotne berie aj so svojimi vecami. Poobedňajší traverz Fatimy je ďaleko "vzrušujúcejší", lebo zo svahu sa vplyvom tepla uvoľňujú skaly a ľady. Niektoré úseky by bolo vhodné prejsť veľmi rýchlo, ale vo výške 5400m sa nikomu z nás šprintovať nedarí. Naša skupina sa drží pokope, ja za nimi zaostávam asi 30m. Oddychujem pod zrázom. Sean na mňa kričí, aby som sa pohol ďalej. Po pár krokoch počujem nad sebou pukot. Z ľadových žľabov sa odtrhla časť ľadu a padala dolu povedľa mňa. Dokázal som spraviť 4 rýchle kroky na stranu a padol som udychčaný tvárou dolu. Ľadová lavína nemala pre mňa kritický smer ani intenzitu, ale dala mi jednoznačne najavo, že tento úsek nie je vhodný na oddychovanie. Z posledných síl vyšľapem do sedla nad základným táborom. Skladám mačky. Čaká ma tam Juan a Peter. Peter mi dáva piť a tiež má toho plné zuby. Schádzame do základného tábora, balíme stany, kuchyňu a ruksaky. Zostup z vrcholu do základného tábora mi trval 4 hodiny. Zo základného tábora už ideme každý so svojim ruksakom. Spolu s Juanom, ktorý nesie aj odpadky, ideme priamo dolu. Obchádzame serpentíny a za 40 minút sme pri jeepe, ktorý tam na nás čaká. Pri jeepe mi Juan podáva ruku a gratuluje k zostupu. Ja mu dávam 10 SOL za jeho nosičskú podporu. V jeepe si konečne vydýchnem a pijeme ďalšie tekutiny. Cestou pozorujeme vizcachu, ďalšieho obyvateľa úpätia vysokých hôr. Je to niečo medzi zajacom a veveričkou a číta sa to "vyskača". Ako zostupujeme, začína sa mi zdravotne výrazne polepšovať a vracia sa mi energia. Pred pár hodinami sme boli na vrchole Chachani. Až teraz sa ma začína zmocňovať pocit šťastia. Nad Arequipou pozorujeme impozantný západ slnka. Napriek našim predsavzatiam, že ideme z jeepu rovno do postele, zostup do 2325m spravil svoje a dohadujeme si ešte v ten večer stretnutie so Seanom v mexickej reštaurácii. Pri rozlúčke s Juanom mu dávame za jeho služby a trpezlivosť extra 5 $ a on nás volá, aby sme sa druhý deň zastavili v Zarate expedition. Druhý deň plánujeme mať relax v Arequipe a tak súhlasíme s jeho návrhom. Oslavná večera v mexickej reštaurácii po dobití vrcholu bola skvelou bodkou za náročným dňom. Zaslúžime si dlhé spanie v hustom vzduchu v hoteli Colonial House Inn.