Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Horné okno Uschowy (Olševy)
Horné okno Uschowy (Olševy) Zatvoriť

Túra Karavanky - okná Uschowy, Govca a Kupitzklamm

Páčia sa mi skalné okná. Diery v skale, cez ktoré sa môžete pozrieť na druhú stranu hory. Obyčajne sú izolované, no nájdu sa miesta, kde ich je pokope viac. Na východnom okraji Karavaniek sú na jednom mieste hneď tri. Také čosi som si nemohol nechať ujsť. Prechádzku som si predĺžil na horu Govca v Slovinsku, pozrel som si jaskyňu, v ktorej sa našli pozostatky po kromaňoncoch, a na záver som prešiel tiesňavu Kupitzklamm.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+1500 m stúpanie, -1500 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 05.07.2017
Pohoria
Rakúsko a Slovinsko: Alpy (nemecky Alpen, slovinsky Alpe) - Východné Alpy (Ostalpen, Vzhodne Alpe) - Južné Vápencové Alpy (Südlichen Kalkalpen, Južne Apneniške Alpe) - Karavanky (Karawanken / Karavanke)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1929 m n. m.
  • Najnižší bod: 640 m n. m.
Doprava
Bad Eisenkappel - dolina potoka Ramschenig - rázcestie ku Kupitzklamm (parkovisko)

Skalné okná

Prešiel som Bad Eisenkappel a južne od mestečka som zabočil do doliny potoka Ramschenig. O 7.00 h som auto odstavil na rázcestí ku Kupitzklammu (640 m) a vyrazil som hore asfaltkou. Po štyroch kilometroch cesta odbočila a kráčal som po chodníku. Konečne.

Na rázcestí som zahol doprava a po krátkom výšvihu som traverzoval svah pod skalnými stenami. Až sa medzi skalami zjavila špára, poriadne strmý žľab, ktorým sa vyjde na rázcestie. Hurá, som pod skalnými oknami.

Prvé, dolné okno, vidno hneď od rázcestia. Je poriadne veľké. Na výšku má vraj 20 metrov. Môže byť. Ide sa doň za pomoci krátkej ferraty náročnosti A/B. Keď prejdete cez okno, chodník sa vetví. Napravo je malé okno, no keď zabočíte doľava, chodník vás za pomoci oceľového lana a kolíkov vyvedie na úzky skalný hrebienok nad dolným oknom. Prejdete ponad okno a prídete k hornému oknu, ktoré je najkrajšie. Ponúka totiž nádherný výhľad severovýchodným smerom. Pri hornom okne je vrcholová kniha.

Na hrebeň

Pokochal som sa výhľadom a zaisteným chodníkom som prišiel opäť na značku. Kúsok som vystúpal a prišiel som na nezvyčajné rázcestie. Dva smery boli vyznačené tabuľkami, tretí bol napísaný na skale. S trochou predstavivosti som si domyslel, že starý zošúchaný nápis na skale je “Gipfel”. Keďže chcem ísť na kopec, zahol som doľava.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chodník je značený veľmi sporo a je pomerne zle vychodený. Na jednom mieste som zablúdil, tak som sa vrátil a naľavo od hraničného kameňa som zbadal nenápadného skalného mužíka. Začal som si viac všímať skalky a už som sa nestratil.

Chvíľu som traverzoval horu a prišiel som k žľabu. Išlo sa ním strmo hore, a aby to bolo jednoduchšie, bolo tam asi 30 metrov oceľového lana. Myslím, že to bol chodník, ktorým v minulosti chodievali rakúski pohraničiari. Dnes sa takmer nepoužíva, pretože zo slovinskej strany je na kopec jednoduchší prístup.

Vyšiel som na vrchol bez mena (1883 m) ku krížu. Je z neho nádherný výhľad. Najkrajšie vidno Kaminské Alpy (slovinsky Kamniške Alpe) na juhu. Človek ich má ako na dlani. Pekne vidno aj špicaté vrcholy Karavaniek (slovinsky Karavanke, nemecky Karawanken) na západe.

Govca

Chvíľu som si oddýchol a zubatým hrebienkom som pokračoval na východ. Kdesi som tesne podišiel Obel Kamen (1911 m) a zistil som, že chodník na kopci nekončí, ako tvrdí moja mapa, ale pokračuje ďalej. Tak som pokračoval hrebienkom na východ.

Na Obel Kameni som opustil rakúsko-slovinskú hranicu, takže teraz som v Slovinsku. Zbehol som pod nádherne rozoklanú skalu a pekným, širokým chodníkom som vyšiel na Govcu (1929 m). Kopec je najvyšším na hrebeni Olševy (nemecky Uschowy).

Potočka Zijalka

Vrátil som sa na rázcestie, a keďže bolo čosi po dvanástej, zjedol som obed. Trochu fúka, no zatiaľ je pekne, slnečno. Na nebi sa však začínajú objavovať vežovité búrkové oblaky. Ak nechcem zmoknúť, budem si musieť švihnúť.

Nádherným, čiastočne isteným chodníkom pomedzi vápencové skalky som zbehol k jaskyni Potočka Zijalka. Podľa informačnej tabule sa tu našli zvyšky po kromaňoncoch. Medzi najzaujímavejšie vykopávky patrí kostená flauta a najstaršie známe ihly na šitie. Jaskyňa má obrovský vchod s veľkými balvanmi, pričom mňa najviac potešilo, že v nej bolo chladno. Trochu som sa osviežil a opäť som vyrazil do dusného sparna.

Svätý Leonhard

Pod jaskyňou som našiel šípku s nápisom “Avstria” a vrátil som sa do Rakúska. Na mape je vyznačený priamo na hranici jeden chodník, avšak v skutočnosti sú tu chodníky dva. Jeden vedie po rakúskej, druhý po slovinskej strane.

Za sedlom Heiligengeistsattel (1432 m) som sa ocitol na starej pútnickej ceste. Vedľa chodníka bolo veľa krížov a nad studničkou bol svätý obrázok. Studnička vo vápencovom pohorí človeka vždy poteší. Studenou vodou som si zriedil teplú limonádu a schádzal som ďalej.

Prišiel som ku kostolu Svätého Leonharda. Na lúčke stojí pomerne veľký chrám a jeden dom. Nič viac tam nie je. Dom je však opustený a kostol zatvorený. Napriek tomu sa mi tam páčilo.

Páčila sa mi aj samota 300 metrov nižšie. Aj tá bola opustená, hoci domisko to bol poriadny. Vyzerala pritom celkom zachovalo.

Kupitzklamm

Už počuť hrmenie. Upaľujem, čo mi sily stačia, musím si však dávať pozor, aby som nezablúdil. Značiek tu veľa nie je a je zrejmé, že po chodníku chodí iba málo ľudí.

Minul som malú vodnú elektráreň a zbehol som do doliny. Pod sútokom potokov sa skalné steny priblížili k sebe a idem celkom peknou tiesňavou. Vedie ňou stará nepoužívaná cesta, ktorá má veľa mostíkov s drevenou vozovkou.

Za tiesňavou som chvíľu maturoval pri bráničke na lúke s kravami, nakoniec som ju však otvoril. Ešte prebehnúť cez lúku a som na parkovisku. Je 15.30 h. Bleskovo som sa prezul a keď som schádzal do Bad Eisenkappel, začalo pršať. To bolo o chlp.

Záver

Skalné okná Uschowy (Olševy) sú raritou, ktorú treba vidieť. Veľmi pekný je však aj hrebeň Olševy po rázcestie pod Govcou. Kto by si chcel prechádzku skrátiť, môže zaparkovať vyššie v doline a k autu sa vráti zvážnicami spod kostola Svätého Leonharda.

Fotogaléria k článku

Najnovšie