Bequia, St.Lucia - Marigot Bay - nedeľa 10.3.2002

Nadránom ma prebudil prudký lejak. Zatváram okná na lodi, aby nám nepršalo na hlavu. Pokúšam sa ešte zaspať ale už sa nedarí. Definitívne ma prebúdza Vlado, keď mi podáva na pretrenie zraku a chemickú očistu ústnej dutiny fľašku slivovice. Dobré ránko! Varíme rannú kávu, pomaly vstáva aj zvyšok posádky. Ľubo sa oholil, možno si myslí, že vyzerá viac ako človek, ale tu mu to vôbec nepristane.

Krátko po pol siedmej ideme ďalej. K ostrovu Martinique máme ešte vyše 100 míľ a medzitým treba prekonať ostrovy St.Vincent a St.Lucia. Dnes chceme plávať čo najďalej, uvidíme ako to pôjde. Veliaci dôstojník je dnes Ernest. Aj keď je to prvý veliteľ bez kapitánskeho certifikátu, všetci ho rešpektujeme, vzdávame mu úctu a oslovujeme ho denný maršál. Plavíme sa bez problémov, vynášam na palubu gitaru a spievame: Máme v kabíne dúhu... Ápropó plavba po Karibiku sa vyznačuje nielen občasnými a riadnymi spŕškami dažďa ale aj dúhami, ktoré pozorujeme najmä pri pevnine niekoľkokrát denne. Keďže zvuk gitary vo vetre a šume mora dosť zaniká, pokračujeme ďalej folklórom. Vlado poznamenáva, že spievame ako zmiešaný zbor, lebo spievajú tí, čo vedia spievať, s tými, čo spievať nevedia. Nad St.Vincentom je veľká oblačnosť, nad nami je zatiaľ jasno. Na lodi je stále dobrá nálada. Míňame taký čudný predmet vedľa lode v tvare kópie, ktorá trčí kúsok nad hladinou a nehýbe sa. V tejto cca 100 metrovej hĺbke je to čudné, že by plutva ustrnutého žraloka? Keď sme už pri pobreží St.Vincenta na jeho záveternej strane prestáva fúkať vietor a prepíname loď na motor, kým vietor nezaberie viac. S kapitánom a oholeným Ľubom schádzame do podpalubia a na chvíľu prepadáme našej kartárskej vášni, tentokrát hráme Preférance. Opäť mi ide karta, začína fúkať, skladáme hru, vypína sa motor a ideme plachtiť.

Pomaly míňame St.Vincent bez ambície skúmať ho z pevniny. Plachtí sa ideálne, najlepší vietor je na otvorenom mori medzi St.Vincentom a St.Luciou, loď hnaná vetrom ide 8 a pol uzla. St.Lucia bola najprv zahalená oblačnosťou, z ktorej sa vynorila kontúra pobrežia s dominantnými Pitonmi.

Keď sme sa dostali do závetria ostrova, dávame dolu plachty a skáčeme do vody na otvorenom mori. Až keď sme vo vode uvedomujem si, aké sú veľké vlny, hoci mali iba 1 a pol metra. Nechávame sa ťahať za loďou na lane.

Je nádherný deň, striedame úseky s motorom a úseky na plachtách podľa vetra. Pri jednom manévri v rýchlosti, keď bol kapitán v podpalubí, nám pri prehadzovaní kosatkovej plachty vypadla cez palubu kľuka, ktorou sa doťahuje lano na vinčni. Takže k čamacu sme pridali ďalšiu stratu. Našťastie sme mali na lodi ešte ďalšie 2 kľuky na doťahovanie lán. Začína sa stmievať, kapitán nastavuje automatickú navigáciu lode cez palubný počítač a GPS na Marigot Bay na St.Lucii. Pri kormidle je Vlado. Aktuálne nám display ukazuje odklon od ideálneho kurzu, aktuálnu rýchlosť lode a čas za ktorý dorazíme do cieľa.

Kotvíme za úplnej tmy na začiatku zálivu. Rado pripravil večerný welcoming drink, campari s grapefruitovým džúsom. Kapitán ďakuje posádke za vykonanú prácu a oboznamuje nás s ďalším plánom plavby. Po večeri a krátkom odpočinku ideme na nočnú plavbu až na ostrov Martinique. Odchádzame po polnoci, rozvrhnuté sú 3 služby do rána. Ja mám s Radom službu v kuchyni a nočnú pohotovosť, keby bolo treba čokoľvek pomôcť službukonajúcim členom posádky počas noci. Prvá služba sú Vlado a Andreas, o 2.00 ich striedajú Cyro a Ernest, o 4.00 nastupuje Juraj - kapitán s Ľubom, ktorí by mali loď dostať k pobrežiu Martinique smerom nad hlavné mesto Fort-de-France. Prípravu večere má na starosti šéf kuchár a provianťák Cyro. Večera je veľmi dôstojná, až slávnostná. Cyro ponúkol na začiatku špeciálny domáci aperitív, slivovicu so sušenými slivkami, potom nasledovalo úžasné rizoto s mäsom a kyslými uhorkami, k tomu feferónky plnené hrozienkami a ako dezert boli sušené slivky z aperitívu. Nechýbali prípitky, preslovy a deklarácie ale iba do okamihu, kým sa nezačalo jesť. Potom už len štrngali príbory a bolo ticho, kým sa nepojedlo úplne všetko.

Po výbornej večeri sme s Radom spratali kuchyňu a nachystali sme pre posádku istiace popruhy - harnesy, ktoré sú pre nočnú plavbu nevyhnutné kvôli bezpečnosti. Posádka oddychovala a naberala sily pred nočnou plavbou. Ladíme na lodnom rádiu stanicu, kde hrajú jazz. V salóne v podpalubí prerábame jedálenský stôl na spacie letisko. Posádka drieme, ale každý je v bojovej pohotovosti.