Piatok trinásteho

Piatok trinásteho je ideálny termín pre transkontinentálny let. Okrem toho, že na takéto veci nie som poverčivý, boli voľné letenky a dokonca aj so zľavou. Do Peru sme leteli holandskou spoločnosťou KLM z Viedne cez Amsterdam. Celý let bol pokojný, bez mimoriadnych udalostí, letušky sa usmievali prirodzene a snažili sa poskytnúť dobrý servis. Po prelete nad Atlantikom sme mali medzipristátie v Karibiku, v Arube, ktorá je súčasťou súostrovia Holandské Antily a nachádza sa pri pobreží Venezuely. V lietadle sme mali možnosť okrem iného vzhliadnuť aj reklamný film o dovolenkových možnostiach v Holandských Antilách. Až nám bolo ľúto, že nemáme možnosť pri medzipristátí na ceste späť, prerušiť náš let aspoň na 2 dni. Možno nabudúce. Vzhľadom na časový posun 7 hodín trval piatok trinásteho pre nás až 31 hodín, z toho 25 sme prežili cestou od budíčka v Bratislave po večierku v Lime. Krátko po odlete z Aruby, po technickej prestávke, ktorá trvala dlhšie ako bol plán, sme zazreli pod sebou pevninu Južnej Ameriky. Leteli sme ponad územie Venezuely, Kolumbie, Ekvádora a Peru. Väčšinu času sme leteli nad dažďovým pralesom Amazonky a pozorovali ako sú nekonečné obzory hustého lesa prerušené kľukatými a členitými tokmi mohutných riek. Zotmelo sa veľmi rýchlo. My sme preleteli rovník a boli sme opäť po 2 a pol roku s Johnym spoločne na južnej pologuli. Napriek našim obavám a rešpektu pred Limou a temperamentom jej obyvateľov sme po pristáti prešli letiskom bez problémov. Jediné vzrušenie sme zažili pri batožinovom páse, keď naše batožiny dlho neprichádzali. Po skúsenosti z Kalkaty, keď sme na batožinu čakali 4 dni mi naozaj nebolo všetko jedno, ale nakoniec sa na páse medzi poslednými objavili aj naše ruksaky a my sme mohli pokračovať ďalej bez straty desiatky. Pri východe z letištnej haly nás ešte skontrolovali, či nevynášame cudzie batožiny, čo sme ocenili aj kvôli našej ochrane. V dave taxikárov a dohadzovačov sme ihneď zbadali jedného, ktorý držal veľkú tabuľku s nápisom "VLADIMIR DUDLAK" a tak sme sa bez problémov dostali do hotela "Manhattan Inn", ktorý som 2 dni pred cestou telefonicky zarezervoval aj s transferom z letiska. Hotel bol vo vlastníctve cestovnej kancelárie, ktorú som spoznal pred pol rokom vo Viedni na prezentácii Peru, kde sa prezentovalo asi 8 peruánskych cestoviek. A tak som mal tú česť opäť stretnúť sa so sympatickou riaditeľkou Alice, ktorá nám dala zopár dobrých rád a odporúčaní pre náš itinerár. Ponúkala nám aj zabezpečenie celého nášho pobytu po miestach, ktoré si vyberieme s kompletným servisom, ale cena za takýto "all inclusive" bola pre nás privysoká. Uťahaní sme si dali v hotelovej reštaurácii peruánske pivo Cusqueňa a po 25 hodinovom aktívnom dni sme zaľahli konečne o 22.00 prvýkrát na peruánsku posteľ, v Bratislave bolo práve 5 hodín ráno.