| Dudliho zápisky | Patagonia 98 · Sikkim 99 · Peru 2000 · Karibik 2002 · Barma 2002 · Irán 2003 |
|
Bolívia - z Isla del Sol do La Paz  Ráno už nepršalo, ale stále bolo zamračené. Slnko vyšlo inde ako sme predpokladali. Florence sa bola v noci vykúpať v jazere. Ráno sme mali všetci "športové" ambície. Chceli sme sa okúpať v jazere Titicaca a ja som si chcel zabehať, aby som si zlepšil aklimatizáciu vo výškach. Po piesku na pláži sa behalo dosť namáhavo, ale keď som prešiel na tvrdý povrch, bola to pohoda, nerobilo mi problém zdolať aj menšie prevýšenie. Aby som to nepreháňal a stihol sa s Johnym okúpať, zabehol som iba 2 kilometre. Potom sme sa hodili do plaviek a vyšli na piesočnatú pláž k jazeru. Idylu Havaja rušili kde-tu iba hovienka oviec, prasiat a somárov, ktoré prevádzali domorodci popri jazere. Keď sme boli vnútorne odhodlaní, vykročili sme do vôd jazera. Voda nebola ľadová, ale po pár tempách pichala na tele. Jej teplotu sme odhadovali na 10oC. Keď sme vyšli z vody na breh hrialo nás na celom tele príjemné teplo. Vedľa nás v kontraste stál jeden turista zababušený vo vetrovke, čapici a rukaviciach. Po kúpaní nám poskytli domáci raňajky na pláži na brehu jazera. Po romantických raňajkách sa nad nami zatiahla obloha a začal padať ľadovec. Počasie sa tu menilo naozaj veľmi rýchlo. Počkali sme na ubytovni asi hodinu, kým sa počasie nevylepšilo, a keď prestalo liať, vyštartovali sme do prístavu 2 km smerom na severnú časť ostrova. O chvíľu už slniečko znova pripekalo a my sme zhadzovali zo seba šušťáky. V prístave sme už mali našu lodičku. Pred odchodom sme sa ešte občerstvili v maličkej reštaurácii na brehu. Vzorne sme sa s Florence a Oliverom usadili na streche lodičky a čakali na odchod. Ten sa však oneskoril o 1 hodinu kvôli skupine turistov, na ktorých bolo treba počkať. Lodička mala na programe zakotvenie s prestávkou na Ostrove Mesiaca a prehliadku ďalších ruín na Ostrove Slnka. Vzhľadom na časový sklz sme si uvedomili, že sa nestihneme vrátiť do Copacabany tak, aby sme stihli posledný autobus do La Paz o 18.00. Na alternatívne riešenie sme sa pýtali závozníka na lodi a ten nám poradil, že na Ostrove Mesiaca môžeme prestúpiť na inú loď, ktorá by to mala stihnúť. Náš nedostatok španielčiny nahrádzala sympatická Florence. Keď sme  priplávali na Ostrov Mesiaca, žiadna iná loď okrem našej tam nebola. Závozník niečo nejasné tvrdil o lodi na druhej strane ostrova. Nasledovala pol hodinová prestávka na ostrove a čas hral proti nám. Ostrov Mesiaca je v porovnaní s Ostrovom Slnka oveľa menší a nie je obývaný. Nachádzajú sa na ňom pozostatky chrámu Mesiaca. V podstate sú to inkské ruiny za prehliadku ktorých sa vyberá extra vstupné 1$. Zmierení s tým, že autobus do La Paz dnes nestihneme a prenocujeme v Copacabane, sme zrazu zbadali loď medzi ostrovmi ako stojí a čaká na nás. Závozník mal teda s prestupom pravdu. Na otvorenom jazere preskakujeme z lode do lode a mierime priamo do Copacabany. Naša pôvodná loď mieri ešte na jednu zastávku naspäť na Ostrov Slnka. Do Copacabany prichádzame hladní 5 minút pred odchodom autobusu. Cestou z prístavu nás oslovuje agent autobusu a núka nám lístok do La Paz. Hneď na to nastupujeme na autobus a opúšťame prístavné mestečko Copacabana. Cestujeme do La Paz. Takmer celý deň sme nič nejedli okrem sladkostí a sušeného ovocia. Prechádzame miestom, kde treba úžinu jazera Titicaca prekonať na plti. Vystupujeme z autobusu, ktorý sa naloďuje na väčšiu plť a my sa preplavujeme na druhý breh na menších motorových člnoch. Na druhej strane sa mi podarí kúpiť sendviče a tak zvyšok cesty autobusom do La Paz je už veselší. Autobus prechádza maximálnou výškou 4200m. Večerný príchod do La Paz bol fascinujúci. Vo výške 4000m sa vynorila pod nami náhorná kotlina plná tisícok svetiel veľkomesta. La Paz je miliónová metropola a leží vo výške 3600m, čo je spodok kotliny. Od spodku až po okolité hrebene je kotlina husto zastavaná domami, pričom vyššie nad mestom sú práve chudobné štvrte. Myšlienka vyšľapať si to hore nad kotlinu a pokochať sa v kľude rozžiareným veľkomestom, bola síce lákavá, ale je to veľmi nebezpečné, zatúlať sa do chudobných štvrtí, kde by turista prišiel pravdepodobne o všetko cenné, čo má pri sebe. Bolívia je najchudobnejšia krajina Južnej Ameriky. Napriek tomu, že má bohaté nerastné bohatstvo, nevie ho efektívne využiť a tak môžeme Bolíviu prirovnať k chudobnému dievčaťu, ktoré sedí na zlatej truhlici. Bolívia nemá more. Časť pobrežia Pacifiku, ktoré jej kedysi patrilo stratila Bolívia po konflikte s Chile. Vzhľadom na spoločnú históriu i zdieľanie jazera Titicaca má Bolívia dobrý vzťah s Peru. Bolívia poskytuje úžasné turistické možnosti od výstupov na vysoké šesťtisícovky najmä v časti Real Cordillera (Kráľovské Kordillery) v blízkosti La Paz, výlet po Altiplane v okolí Titicaca, ale aj nižšie položené časti pampy, ktoré sú veľmi bohaté na zver a nakoniec dažďové pralesy, o ktorých sa hovorí, že v Bolívii sú najkrajšie. Mestu La Paz dominuje trojvrcholová hora Illimani, ktorú za dobrého počasia vidno nad mestom. Po príchode do mesta sme sa 2 taxíkmi presunuli do hotela Illimani, ktorý sme si vybrali z odporúčaní Lonely Planet. Večer ešte vyrážame do neďalekých ulíc niečo si zajesť a pripojiť sa na Internet. O polnoci, keď zavreli Internet café vraciame sa do ubytovne.
« späť · úvod · ďalej » |