Dudliho zápisky Patagonia 98 · Sikkim 99 · Peru 2000 · Karibik 2002 · Barma 2002 · Irán 2003

Colca kaňon - Chivay

Ráno pre nás do hotela prišiel malý mikrobus. Bol to naozaj "rodinný" výlet , kde okrem šoféra a mladej, veľmi moletnej sprievodkyne Shirley, sme boli desiati turisti. Manželský pár z Talianska v stredných rokoch, mladá peruánska aristokratická rodina s 2 chlapcami a babičkou a my, traja Slováčikovia. Cestou do Colca obchádzame Chachani z opačnej strany ako keď sme na neho liezli. Cesta za mestom je prašná bez asfaltového povrchu. Shirley nám robí španielsko-anglický výklad o okolí, ktorým prechádzame. 160 km dlhú trasu do Chivaya prekonávame za 5 a pol hodiny aj s niekoľkými zastávkami. Cestou pozorujeme vikune a mikrobus vystupuje do výšky 4800m. Tí, ktorí absolvujú túto trasu bez aklimatizácie, majú problémy. Zastavujeme cestou v občerstvovni na kokový čaj. V interiéri občerstvovne chodí pomedzi ľudí lama menom Margarita a necháva sa kŕmiť od turistov listami koky. Ešte ráno v Arequipe sme si všimli, že posádka jeepu, ktorý išiel paralelne s nami, má také slovensky vyzerajúce tváre. Pri pozorovaní vikúň sme k nim podišli bližšie a naozaj, boli to Slováci. 5 chalanov v našom veku, pánska jazda z Bratislavy a Nitry sa vybrali putovať po Peru a Bolívii na 3 týždne. V Arequipe práve začínali. Naše zvítanie bolo veľmi srdečné, hoci cítili výšku na každom kroku. Boli to - podobne ako my - otcovia rodín, ktoré zanechali doma, v bezpečí. Je to pekný pocit takto v diaľke stretnúť krajanov. Po prekonaní horského masívu začíname prudko a hlboko klesať do údolia k mestečku Chivay, ktoré leží pri rieke Colca vo výške 3600m. Do Colca kaňonu chodia turisti masovejšie iba posledných 20 rokov, potom, čo vybudovali cestu medzi Arequipou a Colca kaňonom. Vybudovanie cesty bolo súčasťou projektu zavlažovania Colca kaňonu. Voda z rieky Colca je odvádzaná do umelého kanála a slúži najmä poľnohospodárom v tejto oblasti. Samotný kaňon Colca je považovaný za najhlbší na svete resp. o prvenstvo sa delí s kaňonom Cotohuasi (?), ktorý je tiež v Peru. Colca kaňonu dominuje sopka Mismi vysoká 5600m. Od jej vrcholu po dno kaňonu je výškové prevýšenie 3500m. Kaňon je dlhý 100 km. V porovnaní s Grand Canyonom v USA nie je až tak strmo zrezaný, avšak má prenádherné okolie. Na svahoch kaňonu hniezdia kondory, posvätné vtáky inkskej kultúry, ktorých pozorovanie je veľkým lákadlom pre turistov. Okrem kondorov je možné obdivovať mnohostupňové pracne vybudované malé políčka na svahoch kaňonu, zostúpiť na dno kaňonu, ísť si pozrieť večný gejzír, navštíviť malé dedinky odvážne vystavané v strmých zrázoch kaňonu alebo sa vykúpať v teplých bazénoch, ktoré sú napájané termálnymi prameňmi pri mestečku Chivay. To všetko a možno ešte viac poskytuje oblasť Colca kaňonu, je treba si iba výlet správne rozvrhnúť podľa času, individuálnej guráže a objemu peňaženky. Pre odvážnejších a bohatších je možnosť raftingu alebo paraglaidingu. Chivay je malé turistické mestečko s príjemnou atmosférou. Po dlhej ceste cez hory nám dobre padol obed v maličkej reštaurácii. S Petrom sme si dali menu za 11 SOL, Johny bol medzitým meniť peniaze a dal si kúsok vedľa menu iba za 5 SOL. Po obedňajšom oddychu v hoteli, kde sme mali zabezpečené ubytovanie, nás mikrobus odviezol za mesto k teplým prameňom. Voda tu vyviera bublajúca zo zeme s teplotou vyše 80 oC. Postupne ju chladia a v bazénoch pre turistov má teplotu 36 oC. Vstupné do areálu bazénov je 5 SOL a zahŕňa aj návštevu malého regionálneho múzea v areáli kúpaliska. Prezliekli sme sa do plaviek a strčili sa po krk do príjemne teplého bazénu. Za chvíľu k nám prišli aj piati Slováci a debatovali sme o ich plánoch a našich zážitkoch a skúsenostiach. V múzeu nám naša sprievodkyňa Shirley vysvetľovala rozdiely v obliekaní dievčat a vydatých žien v tejto oblasti. Dozvedeli sme sa, že Colca znamená výraz pre zásobáreň na potraviny. Večer bola naplánovaná hudobná folklórna show. Hrala nám peruánska kapela a mladý peruánsky pár predvádzal miestne tance. Tance boli v rôznych krojoch, ale stále na jedno kopyto. Tanečník sa usmieval, tanečníčka strácala výraz a po 4 tanečných číslach mi už začala liezť na nervy. Peruánska muzika bola skvelá. Podľa odporučenia Shirley, iba ten kto večer predtým tancuje, má šancu ráno pozorovať kondora a tak sme pri peruánskych rytmoch tancovali aj my. O 22.00 sa show skončila a my sme sa pobrali do hostela lebo kondor ráno vstáva skoro.


« späť · úvod · ďalej »