Bolívia - La Paz

Hoci sme sa zaoberali myšlienkou absolvovať výlet horskými bicyklami do oblasti Coroico, kde organizované skupiny s podporou auta absolvujú zostup z výšky 4700m až po 1300m a možno pozorovať všetky klimatické stupne od vysokohorského pásma až po dažďový prales, nevedeli sme presne kto tento výlet organizuje, za akú cenu a či to v rámci dňa stihneme. A tak sme sa rozhodli, že deň strávime v La Paz, ktorý sám o sebe vie poskytnúť turistom atraktívny program. Aby sme sa navzájom neobmedzovali, dohodli sme sa s Oliverom a Florence, že si dáme rozchod a stretneme večer pri spoločnej slávnostnej večeri. Ďalšia milá náhoda nás čakala ráno na ubytovni, pri upresňovaní programu. Zrazu sa pred nami objavili Pieter a Mieke, ďalší sympatický pár z Belgicka, s ktorým sme spoločne prešli Inka Trail. Veľmi sme sa potešili, že sa opäť vidíme a smiali sme sa tej náhode, že ich izba susedila s Johnyho izbou hoci v miliónovej metropole sme sa mohli ubytovať kdekoľvek a o sebe vôbec nevedieť. Dali nám zopár rád kam ísť v rámci mesta, aj stručnú mapku mesta a pripravovali sa na odchod do Belgicka. Vôbec som im nezávidel, lebo leteli z La Paz 24 hodín s nejakým ďalším medzipristátím v Bolívii, potom v Sao Paolo a nakoniec cez Londýn do Belgicka. My sme sa vnorili do ulíc s cieľom občerstviť sa a prejsť nejaké zaujímavé miesta. Pred vládnym palácom, kde sme sa zastavili na pizzu sa odohrávala demonštrácia za slobodu slova a tlače. Aktivisti mali transparenty, kričali heslá a niektorí mali rúškami demonštratívne prekryté ústa. Všade okolo boli desiatky po zuby ozbrojených policajtov, ktorí pozorovali priebeh demonštrácie. My sme navštívili mestský trh, ale sortiment na ňom vôbec nebol ľudovoumelecký ako sme očakávali. Túlali sme sa ulicami a vdychovali atmosféru veľkomesta. Vzhľadom rušnú premávku, staré automobily a polohu mesta v kotline bolo "vdychovanie" atmosféry často sprevádzané smogom. Objavili sme zopár útulných kaviarničiek, prezreli sme si Múzeum nástrojov a hudby a zastavili sme sa na námestí, kde sú prenesené niektoré zachovalé sochy a kamene z Tihuanaka. Tihuanako sme mali v pláne nasledujúci deň. Hodinovú rezervu do zotmenia sme s Petrom využili na Internet, aby sme zistili čo nového doma a inde vo svete. Večer sme sa stretli v ubytovni s Florence a Oliverom a zašli na dohodnutú spoločnú večeru. Vybrali sme si veľmi štýlovú reštauráciu s dobrým jedlom, kde sme boli celý večer sami. Florence nám rozprávala ako navštívili časť mestského trhu, kde sa nachádzajú obchody so špeciálnym kultovým tovarom. Predávajú tam napríklad sušené lamie embryá, mŕtve mačky a iné domáce zvieratá, prípadne iba ich časti. Na prvý pohľad sú tieto obchodíky ako ostatné, ale keď sa človek prizrie bližšie, strasie ho a naskočí mu husia koža. Načo slúži ľuďom tento nechutný tovar? Aj keď sú domorodci zväčša silní kresťania s dodržiavaním všetkého, čo ku kresťanstvu patrí, sú to predsa len potomkovia Inkov a tieto tradície v ľuďoch stále pretrvávajú. Aj v dnešnej dobe títo ľudia kultovo obetujú rôzne potraviny a zvieratá "pohanským" bohom Inkov a práve tieto obety si chodia kupovať do týchto obchodov. V obchode vedia domorodcom odborne poradiť na aký druh problému treba akú obeť. Podľa toho či je problém v zlej úrode, v chorobe alebo v zle fungujúcej sexualite predavač odporučí zákazníkovi napríklad mačaciu hlavu, prasačiu nohu alebo lamie embryo so sladkosťami. V tejto štvrti, kde normálne takí gringovia ako sme my, Európania, bežne nechodia, sú pred obchodmi staré ženy, ktoré na požiadanie veštia budúcnosť. Aj keď sem Španieli priniesli v 16.storočí kresťanstvo a to pomerne agresívne a systematicky, ani dodnes nie sú vykorenené tradície a folklór, ktorý sa viaže k slávnej epoche Inkov. A na tú sú domorodci v Bolívii aj v Peru patrične hrdí. Po výbornej večeri, ktorú sme strávili s Belgičanmi vo veľmi priateľskej atmosfére sa nám nechcelo ešte ísť spať a tak sme zapadli do neďalekého pubu, kde dokonca čapovali pivo. Roznášali ho v litrových alebo 2-litrových džbánoch, z ktorých sa potom pri stole lialo do pohárov podobne ako u nás víno vo vinárni. Keďže sme dovtedy mali možnosť konzumovať pivo iba vo fľaškovej forme, neodolali sme a dali sme si čapované. Mladí Belgičania si objednali sladké long drinky. Rozprávali sme na tému vzťah muža a ženy v Peru, a keďže Florence študovala už tretí mesiac v Lime, rozprávala nám ako to chodí u nich na škole. Vracali sme sa okolo druhej v noci prázdnymi nočnými ulicami La Paz. Okolo vládneho úradu stále hliadkovali ozbrojenci. Johny, keď podvečer okolo šiestej prechádzal námestím, zažil ako pred úradom práve dávali dole vlajku za zvukov bolívijskej štátnej hymny. Celé námestie sa vtedy postavilo do pozoru, zastavili sa chodci, autá a vzdávali hold štátnemu aktu. Teraz v noci, keď sme sa vracali z pubu už neznela bolívijská hymna, ale slovenský folklór v našej interpretácii. Oliver a Florence prejavili záujem sa pridať k nášmu spevu, tak sme ich naučili prvú slohu slovenskej hymny a spievali sme spoločne všetci piati. Oni nám za odmenu zaspievali potom hymnu belgickú. Pred treťou sme sa vzájomne rozlúčili a zapriali si dobrú noc. Boli to sympatickí ľudia a my sme boli radi, že sme mali možnosť ich stretnúť a spoznať. Šťastnú cestu!