Konečne v Reyneh (u Ahmada)

Keď sme prechádzali autom dedinou, mal som zmiešané pocity. Bol som nesmierne rád, že konečne opustíme kabínu toho teheránskeho kamikadzeho, na druhej strane som si vôbec nevedel predstaviť, čo nás v neznámej dedine čaká. Boli sme po stresujúcej ceste na pokraji síl, nespali sme dve noci a mali sme ambície čo najskôr vyliezť na 5671m vysoký vrchol. V momente príchodu do dediny som, pravdupovediac, ja osobne nemal vôbec žiadne ambície, snáď len ísť niekde spať. Okolo nás sa práve začínal nový deň.

Taxikár nás vysadil pri malej pekárni, kde dedinčania práve kupovali čerstvý chlieb. Podľa Lonely Planet je údajne v dedine horský vodca Ahmad, ktorý poskytuje turistom všetky základné služby. Vyslali sme teda Martina, nášho horského experta, aby sa šiel na Ahmada popýtať ľudí v obchode.

"Dobrý deň, prosím vás, nepoznáte tu v dedine pána Ahmada Faramarzpoura?" - prikročil Martin k prvému miestnemu človiečikovi.
"Ja som Ahmad" - odpovedal človek.

Brali sme to ako dobré znamenie, nájsť na prvý krát toho správneho človeka. A veru, Ahmad sa vyznal, bol to profesionál a hneď vedel, čo potrebujeme. Hladnému taxikárovi dal kus chleba a nás zaviedol do svojho domu, ukázal nám izbu, kde sa máme zložiť a vyspať a oznámil nám, že na obed nám niečo dobré navarí a poobede zabezpečí pre nás jeep, ktorý nás odvezie do ďalšieho postupového tábora. Neskutočná a krásna ako rozprávka o tisíc a jednej noci, bola zrazu naša realita pod najvyšším kopcom v Iráne.