Ako vzniká itinerár

Piaty deň našej cesty sme uzavreli jej vysokohorskú kapitolu. Pohorie Alborz s vrchom Damavand bolo definitívne za nami a náš ďalší itinerár bol zatiaľ otvorený. Mal som zámer pozrieť si v Iráne pár miest, ktoré som si predtým vytipoval, ale nemal som nič dohodnuté ani zabezpečené. Irán je obrovská krajina a nám ostávalo už len desať dní. Bolo treba vymyslieť nejaké rozumné transfery po krajine. Pokiaľ možno rýchle, lacné a bezpečné :-). Optimálnym spôsobom dopravy bola iránska letecká vnútroštátna preprava.

Vstúpil som do kancelárie Iran Air na teheránskom letisku a optimisticky som sa opýtal: "Dobrý deň, máte na dnes voľné nejaké letenky do Shirazu, Esfahánu alebo do Bamu?" Žiaľ, všetky tieto destinácie boli z Teheránu letecky prístupné najskôr až ďalší deň. Trčať deň v Teheráne sa mi nechcelo a tak som to vyskúšal ešte inak: "Prosím Vás a čo máte voľné z Teheránu s odletom dnes?" Pracovníčka leteckej kancelárie sa na chvíľu odmlčala za svojim terminálom a potom mi odpovedala: "Dnes máme ešte voľné miesta na linke Teherán - Yazd, s odletom o tri hodiny." Mesto Yazd v centrálnom Iráne bolo medzi tými, čo som chcel navštíviť, tak prečo nie? Osud neoklameš! "Áno, máme záujem, môžete nám vystaviť letenky!" Jedna vnútroštátna letenka Iran Air stála devätnásť dolárov. Potom sme si zabezpečili následné lety Shiraz-Esfahán a Esfahán-Teherán s tým, že ostatné trasy Yazd - Bam - Kermán - Shiraz musíme zvládnuť autobusom. A náš iránsky itinerár bol na svete.