Termálne kúpele - hot springs - v Ab Karm

Čo už môže byť väčšia slasť, ako po namáhavom výkone dopriať svojmu telu termálny kúpeľ alebo saunu? Tam, kde je sopka mali by byť aj termálne pramene. Rozhodli sme sa, že navštívime dedinku Ab Karm vzdialenú iba 4 kilometre od Reyneh, kde je vraj takáto exkluzívna prírodná vymoženosť. Pýtali sme sa aj na reštauračné možnosti v tej dedine. Moja otázka smerovaná na rôznych domácich v Reyneh bola jednoduchá: "Je v dedine s termálnymi prameňmi aj reštaurácia?" Dostal som do svojho prieskumu presne šesť odpovedí. Tri boli kladné a tri záporné.

Vsadili sme všetko na pozitívne odpovede. Po tom, čo sme sa zložili u Ahmada a prezliekli zo sopečnej sutiny do čistých šiat, nechali sme sa hladní odviesť Hasanovým synom do dediny s termálnymi prameňmi v nádeji, že kde sú pramene bude aj reštaurácia.

Hasanov syn vôbec nevedel po anglicky, ale zastavil nám v Ab Karm rovno pred reštauráciou. Potom sa odporúčal a vrátil sa autom naspäť do Reyneh s tým, že sa pre nás vráti o 3 hodiny. To sme si s ním dohodli pomocou rúk a hodiniek s ciferníkom. Ulica, na ktorej sme stáli bola hlavným ťahom cez dedinu. Napriek tomu bola pomerne úzka a preplnená ľuďmi. Všade okolo boli obchody a v nich to naozaj žilo. Pred reštauráciou sa nás hneď ujal nejaký miestny a lámavou angličtinou nás voviedol dnu.

V reštaurácii mali vysoké jedálenské stoly na spôsob našich závodných jedální a na stenách viseli originály nejakého tunajšieho umelca. Boli sme jediní zákazníci. Po dlhom diskutovaní s personálom, kde sme si navzájom neveľmi rozumeli, sme objednali kebaby s rôznymi druhmi mäsa a k tomu ryžu. Veľmi sa k tomu hodilo pivo, ale žial, Irán nie je tá pravá destinácia na takéto druhy nápojov a tak sme sa museli uspokojiť s vodou a iránskou kolou. Mäso bolo tvrdé a húževnaté. Chvíľu sme sa s tým pasovali, ale väčšina porcie ostala na tanieri. Napájali sme sa tekutinami a postupne dopĺňali to, čo telu za uplynulé dni najviac chýbalo.

Po jedle sme sa prešli ulicou a hľadali sme, kde sa dá v Ab Karm okúpať. Ľudia nás posielali dole kopcom, takou uličkou, kde boli pri ceste zhluky hadíc, ktoré viedli do jednotlivých domov. A práve to boli domy, ktoré poskytovali termálne kúpele.

Vošli sme do priestranného štvorcového dvora s pavlačovým poschodím. Všade okolo nás boli dvere do malých kúpelní, kde bola napustená vaňa s pretekajúcou teplou vodou. Ženy, ktoré boli vo dvore nám rukami naznačovali, že môžeme kdekoľvek vojsť a okúpať sa. Obišiel som celý dvor a nazrel do každej otvorenej kúpeľne. Keď som už raz tu, vyberiem si tú najlepšiu. Tie prvé dole sa mi neveľmi pozdávali, ale vybavenie, čistota a celkový vzhľad boli všade porovnateľné. Vybral som si nakoniec kúpeľňu na poschodí. Zavrel som za sebou dvere, vyzliekol som sa a podišiel k vani s termálnou vodou. Ááu! Voda bola taká horúca, že bol problém do nej strčiť prst. Studená voda netiekla, iba vrelá. Obliekol som sa, vyšiel von a išiel som hľadať kúpeľňu s prijateľnejšou teplotou vody. V ďalšej kúpelni sa nedalo zavrieť okno, ktoré bolo otvorené do dvora, v tretej sa nedali zavrieť dvere, vo štvrtej sa nedala zastaviť voda. Ešteže mali taký výber a všetky kúpeľne boli prázdne. Nakoniec som sa uspokojil s tou prvou na prízemí, ktorú som prezeral hneď na začiatku. Všetky predošlé nedostatky tam boli odstránené a teplota vody umožňovala prežiť aj mojim bielkovinám. Bol to naozaj balzam, horúci kúpeľ po 4 dňoch strávených vysoko v horách.

Po sieste strávenej v termálnom prostredí sme zašli do "kúpelnej kancelárie" vo dvore, aby sme zaplatili za túto božskú alebo skôr diabolsko-sopečnú službu. Okolo pani prevádzkarky sa motali dve mladé asi patnásťročné dievčatá, ktoré boli veľmi zhovorčivé a snažili sa od nás dozvedieť, ako sa žije u nás, čo sme zač a prečo sme prišli do Iránu. Možno by sme sa s nimi zasedeli aj na dlhšie ale Hasanov syn, ktorý prišiel pre nás autom, nás už čakal vo dvore.