Dudliho zápisky Patagonia 98 · Sikkim 99 · Peru 2000 · Karibik 2002 · Barma 2002 · Irán 2003

S kamikadze do Shirazu

Cesta diaľkovým autobusom z Kermánu do Shirazu prebiehala zo začiatku štandardne, bez mimoriadnych udalostí. Prechádzali sme z východu na západ cez centrálnu časť Iránu. Krajina bola pieskovo šedá a monotematická, na TV monitore sme videli moderný iránsky film o mladom mužovi, ktorý sa dostal na šikmú plochu a so svojou rodinou vykrádal banky. Vo filme bolo niekoľko brutálnych scén i akčné naháňačky na autách, ale v závere filmu bolo zlo potrestané.

Zo zadnej časti autobusu, kde sedeli mladí muži sa sporadicky ozýval spev. Spev v Iráne na verejnosti mimo náboženských obradov je niečo neobvyklé. Ľudia zväčša neprejavujú svoje emócie týmto spôsobom. Ukázalo sa, že skupina mladých mužov v zadu v autobuse sú branci, ktorí práve nastupujú na základnú vojenskú službu. Pri prestávke na ceste som sa dal s nimi do reči, boli veľmi milí a zavolali ma medzi seba. Dokonca ma ponúkli oranžovou limonádou, ktorú svorne popíjali. Hoci sme nemali spoločný jazyk a dohovárali sme sa najmä posunkami, bolo to veľmi príjemné byť medzi nimi.

Cesta do Shirazu autobusom mala trvať podľa cestovného poriadku vyše osem hodín. Autobus mal dvoch šoférov a jedného pomocníka, ktorý sa staral o občerstvenie a cestujúcich. Šofér za volantom uháňal krajinou a zároveň si pofajčieval cigaretku. V autobuse sa ozvalo zvonenie mobilného telefónu. Bol to šoférov mobil. Zdvihol ho a nemal problém telefonovať, fajčiť a zároveň riadiť diaľkový autobus. Keď dokončil hovor, pridal plyn, akoby sa niekam veľmi ponáhľal. Cesta pred nami bola rovná, autá išli v našom smere i proti nám. Náš šofér začal predbiehať. Auto v protismere bolo ešte ďaleko, ale rýchlo sa k nám blížilo. Šofér sa začal postupne menil na kamikadzeho. V jednej ruke cigaretka, v druhej ruke mu každých päť minút zvonil mobil a popri tom divoká jazda a riskantné predbiehanie. Myslel som si, že len ja to tak prežívam, ale keď som sa obzrel okolo seba, celý autobus bol v napätí. Aj domáci, aj mladí branci, každý pozoroval, či šofér zvládne svoje žonglovanie za volantom a či sa stihne zaradiť do svojho pruhu skôr ako nastane čelný náraz s autom v protismere.

Nerozumiem, prečo sa šoféri nevystriedali, keď ten fajčiaci pako za volantom mal v plnom nasadení za sebou asi desať telefonátov. Bol som nesmierne šťastný, keď sme všetci vystresovaní ale živí dorazili nakoniec za tmy do Shirazu na hlavný autobusový terminál.


« späť · úvod · ďalej »