Svatka Iran

V predsieni, ktorá bola spoločenským priestorom a pupkom celého Ahmadovho domu, vládla rodinná a družná atmosféra. Muži sa usmievali, debatovali s nami, ženy nás pozorovali a tiež sa snažili vyzvedieť, ako sa žije u nás doma na Slovensku. Aliho manželka si pred nami bezproblémov vyhrnula tričko a začala kojiť malú Kazal. Boli bezprostrední, nenútení a veľmi priateľskí. Nadobudol som dojem, že náš neplánovaný večer v kruhu domácich už vygradoval a pomaly kulminuje, keď sa ozvalo zaklopanie na vonkajšie dvere a do predsiene vstúpila vznešená dáma.

Bola to matka Aliho manželky, ktorá sa nám na naše prekvapenie predstavila aj ako Ahmadova priateľka. Iran, tak znelo jej zaujímavé meno, bola svojim výzorom a vystupovaním úplným protipólom Ahmadovej ženy. Hneď ako vstúpila do domu akoby vniesla medzi nás nového ducha, zmenila atmosféru celého večera, bola stredobodom spoločnosti a svojim úsmevom a prejavom si nás všetkých získala. Najprv si nás - cudzincov - premerala šibalským pohľadom, potom si sňala z hlavy šatku, zpod ktorej sa odhalili jej pekné dlhé vlasy a následne si začala vyzliekať vrchné časti odeva, ktoré jej zahaľovali ruky. Všimla si, ako ju pritom pozorujeme a žartovne sa začala pri vyzliekaní vlniť ako nejaká tanečníčka. Zrazu sme mali pocit, že nie sme v ortodoxne islamskej krajine ale niekde v Oriente u bohatého Ali-pašu. Keď si Iran dávala dolu zo seba blúzku, pod ktorou mala len holé ramená, tanečným krokom sa posúvala do izby mimo nášho dohľadu, ale po našom potlesku a ováciach sa predsa len vrátila štýlom ako sa vracia umelec na klaňačku pred svoje publikum.

Iran priniesla so sebou dve krabice plné krémových koláčov, do ktorých sme sa všetci spontánne pustili. Vravela nám, že pracuje ako šoférka nákladných áut, čo nás veľmi prekvapilo. Črty jej tváre boli vznešené a aristokratické. Mala v sebe životnú iskru a zmysel pre humor. Keď sme sa nasýtili sladkého, tak vyhlásila, že dnes majú v Iráne deň detí a tak pre Kazal priniesla darček. Bola to malá záhradná hojdačka, ktorú sme hneď rozbalili, aby malo dieťa radosť. Keďže hojdačku nebolo kde v byte zavesiť, podujali sme sa hojdačku pridržiavať hore rukami. Dieťa malo náramnú radosť z hojdania až nás z toho ruky boleli, ale detský úsmev je svätá vec a tak sme sa v intervaloch striedali a veselá Kazal sa hojdala a hojdala.

Ali pustil muziku a vyzeralo to, akoby sme robili v dome diskotéku. Medzitým sa podával čaj a Ahmadova žena nachystala mäso. Bolo už po jedenástej hodine a tak sme sa ako hostia porúčali spať. Nás čoskoro premohla únava po horskom výkone, zábava domácich ale pokračovala ďalej. Ráno, keď som vykukol z našej izby, videl som ako v predsieni na zemi spí Ali s manželkou a medzi nimi ležala schúlená malá Kazal.