Barma - krajina iná, ako všetko ostatné, čo ste doteraz videli ...

Presúvame sa autobusom z letiska do mesta. Cesta je celkom kvalitná ale Jožo nás upozorňuje, že takáto cesta je v Barme iba jediná, medzi letiskom a mestom, je dlhá 10 km a práve po nej ideme.

Už na prvý pohľad vnímame zopár zvláštností, ktoré sú v tejto krajine špecifické a ktoré robia Barmu Barmou. Po uliciach jazdia staré typy áut, zväčša zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Nakoľko bývalý diktátor Ne Win považoval jazdenie vľavo za prežitok koloniálnej nadvlády Angličanov, pred 30 rokmi zmenili toto pravidlo a odvtedy sa jazdí vpravo, podobne ako u nás. Jediné, čo ostalo po starom, sú autá s volantom napravo a tak každé väčšie auto alebo autobus potrebuje okrem vodiča aj pomocného spolujazdca, ktorý sedí vedľa vodiča, kontroluje cestu a pozerá, či je možné predbiehať, lebo zo strany vodiča je výhľad veľmi obmedzený. V Barme je takýto šoférsky tandem samozrejmosťou. My sme pomenovali nášho asistenta vodiča "Smerovka". S vodičom, Smerovkou a našim barmským sprievodcom Winom sme mali prežiť nasledujúce 3 týždne po otrasných barmských cestách. Naša plánovaná trasa merala temer 3.000 km a tak bolo veľmi dôležité, aby vládla v našich vzťahoch pohoda. Náš Smerovka bol Barman chudý ako trieska, ktorý vydržal sedieť doslova celé 3 týždne v autobuse na plastovej záhradnej stoličke, ktorá vôbec nebola fixovaná a pri každej zastávke ju musel vyložiť pred autobus, aby sa dalo vystúpiť. Bol veľmi zlatý a úslužný. Vždy keď sme vystupovali, dával pozor, aby nás nič nezrazilo. Pri vojenských kontrolných stanovištiach po ceste obetavo vybehoval z autobusu a predkladal naše doklady a povolenia. Počas jazdy mal oči na stopkách, keď sme stáli čistil autobus a robil poriadok. Skrátka makal celý čas a pritom sa stále usmieval.

Okrem starých áut a kurióznej kombinácie jazdenia vpravo s pravými volantmi si človek ihneď všimne štýl domorodého obliekania. Muži nosia v Barme sukne. Áno, sukne a je jedno, či riadia auto, bicykel alebo sa len tak prechádzajú po ulici. Sukňa zvaná lóndží patrí neodmysliteľne k panskej časti odevu. Tieto sukne sú dokola obšité, takže treba do nich "nastupovať" zhora a nemajú žiaden patent, gombík ani zips. Upevňujú sa iba jednoduchým zakasaním okolo pásu. Aj ženy nosia lóndží, ale muži ich nosia po chlapsky, s uzlom vpredu, kým ženy si lóndží kasajú naboku. Keďže lóndží nemá žiadne vrecká, muži si zvyknú tvarovať svoj "uzlík" tak, aby tam bol priestor aj na uloženie nejakých nevyhnutných maličkostí. Pohľad na plné ulice mužov v sukniach je zo začiatku veľmi nevšedný ale postupne sme si zvykli a prispôsobili sme sa tomuto obyčaju aj my.

Miestnou zvláštnosťou je aj úprava pleti. Ženy i deti si pleť v Barme natierajú tanakou. Je to biela výrazná masť, mentolovej vône, ktorá vraj dobre pôsobí na pleť, ale pre vkus Európana vyzerajú také nabielo namachlené tváre, ako keby prišli práve zašpinené z pekárne alebo zo stavby.

Aby sme neopomenuli mužov, tí zase masovo holdujú žuvaniu betelu. Je to ľahká droga, ktorá sa pripravuje tak, že sa do listov zo stromu zabalí betelový orech, potrie sa nejakým vápnom, dodá zopár ingrediencií, zabalí sa to celé do ruličky a takto sa to žuje dlhé hodiny. Žuvanie betelu je doprevádzané priebežným odpľúvaním slín krvavočervenej farby. Všetky chodníky a cesty v Barme sú sfarbené od betelových pľuvancov, že to vyzerá ako po krčmovej bitke, ale to iba mierumilovní barmani žujú svoj betel a majú pri tom dobrý pocit. Betel žuvali Win, vodič aj Smerovka.

Ďalšou charakteristickou črtou Barmy sú cigary. Cigari, podobne ako lóndží, slúžia obom pohlaviam bez rozdielu. Je bežný obrázok, keď stará ženička na trhu predáva zeleninu a fajčí pri tom hrubú barmskú cigaru. Skrátka cigary, zväčša zelené, lahodné a ručne šúľané, patria k Barme, podobne ako čaj a čajovne. Keď sme boli kdekoľvek, vždy nám ponúkli čaj. Veľmi populárne boli miestne čajovne, kde sa dalo posedieť v tieni bambusovej strechy, popiť zopár dúškov zeleného čaju, zapáliť si cigarku, požuť betelík a život sa hneď zdal krajší.

Toto všetko boli odlišnosti, ktoré padli do oka návštevníkovi hneď po príchode do krajiny, tie ostatné sme spoznávali postupne na našej ceste.