Návrat do Rangúnu

... a rána sú tiché .... Napriek oslavám na počesť Zuzkiných narodenín je Zuzka ráno svieža a krásna. Ale Martina to zmohlo a zdá sa, že ani Johny a ja nemáme úplne jasné hlavy. Sme pripravení na všetko, aj na to, že zahajujeme 4-dňový transfer Chaungtha Beach - Rangún - Kuala Lumpur - Rím - Viedeň - až DOMOV.

Z Chaungtha odchádzame ráno o 6.30, aby sme stihli skorší trajekt cez rieku, lebo ďalší ide až o 4 hodiny bez ohľadu na množstvo pasažierov. Miesto na skoršom trajekte sa nám podarilo obsadiť. Linkový autobus, ktorý prišiel pár minút po nás mal smolu, jeho cestujúci mali mimoriadnu 4-hodinovú čajovú prestávku.

Na trajekte je neznesiteľne teplo, autá a autobusy stoja vedľa seba temer na dotyk, medzitým sa motá množstvo ľudí, zvukovú kulisu vytvára hukot lodného motora. Po náročnej noci mám medzi ľuďmi klaustrofobické pocity. Z úzkeho lodného rebríka prestupujem radšej na strechu autobusu a snažím sa nepodľahnúť skepse a pocitu bezmocnosti na trajekte. Uvedomujem si, že lodný motor hučí v pravidelnom rytme. Aby som prekonal krízu, chytám sa tohoto rytmu a spievam rockenrolový nápev "Ďube ďateľ do kôry". Pesnička má na trajekte medzi domácimi veľký úspech, na streche autobusu som ako na pódiu, ľudia tlieskajú do rytmu a chcú prídavok. Zdá sa, že aj oni sa pri mojom speve odosobnili od spôsobu cestovania a pookriali so mnou. Kríza je definitívne prekonaná, cestuje sa nám lepšie a pri vyloďovaní z trajektu sa na mňa každý priateľsky usmieva.

Na obed zastavujeme v civilizovanej reštaurácii s čapovaným pivom. Bol tam šikovný personál, na stene mali zavesený obraz generála v životnej veľkosti, okolo zavesené rôzne vyznamenania a nad tým svietila červená žiarovka. Chýbalo už iba heslo "V ústrety k barmskému socializmu", možno ho tam aj mali, len som mu nerozumel. Vedľa nás bola klimatizovaná separé miestnosť pre V.I.P. hostí. Cestou k šlapacím záchodom mali neklimatizovaný pult, kde pripravovali betelové listy na žuvanie. Skrátka, barmská pohoda.