Mt. Popa

Ráno opúšťame autobusom Mandalay, najsevernejšie miesto na našej trase a naberáme južný kurz smerom na Bagan. Krajina je chvíľu rovná, neskôr kopcovitá, pozorujeme z okna autobusu krásne scenérie palmových hájov.

Po niekoľkých hodinách jazdy zastavujeme na kodak point pauzu pri krásne vykosenej lúke, sťaby stvorenej pre golfovú hru. Áno, bola to lúka, ktorá slúžila miestnemu golfovému klubu pri Mt. Popa. Z lúky vidno prenádhernú scenériu kláštora Mt. Popa. Kláštor je postavený na vrchole príkreho brala a pôsobí úplne rozprávkovo, akoby bol postavený v oblakoch. Veľmi jemne by sa dal prirovnať k nášmu Oravskému zámku. Kláštor akoby na stračej nôžke.

Dole pod kopcom je umiestnená expozícia natov - animistických bôžikov, ktorí zosobňujú rozličné ľudské vlastnosti. Celkovo ich je 37. Asi najpopulárnejší z nich je nat alkoholik, ovešaný fľašami mandalayského rumu. Ľudia sa boja ich moci, chcú si zachovať ich priazeň a tak im prinášajú drobné obety. Aj tento kláštor vznikol na základe povesti o bratovi a sestre, ktorí zahnuli kvôli panovníkovým intrigám a zmenili sa po smrti na natov.

Výstup na horu ku kláštoru je sprevádzaný stádami drzých a divokých opíc. Jirkovi pri výstupe pristála jedna opica priamo na hlave a nechcela z neho zliezť dole. Zahnali ju z hlavy až domáci. Silvia svoj výstup vzdala ešte na začiatku. Najprv prebehli okolo nej opice, preľakla sa, chcela sa pred nimi uhnúť a vtedy po jej nohe znenazdajky skočil pes. Po týchto opičích kúskoch pre istotu vyťahujem statív z kamery, beriem ho do ruky ako zbraň a kliesnim si pred sebou cestu. Opice sa s rešpektom predo mnou pracú z cesty.

Z vrcholu kláštora pozorujeme západ slnka a neďaleký vrchol Mt. Popa. Výstup na tento vrchol aj s prenocovaním nemáme v pláne, nakoľko túto turistiku si zobrala pod patronát vládna moc a tak každá návšteva hory akoby podporovala aj súčasný totalitný režim.

Na vrchole sú pekné vežičky a zvony. Pri ideálnom osvetlení červených slnečných lúčov filmujem strechy chrámu a hrám sa s detailami kláštornej výzdoby.