Druhá časť treku a noc v kláštore

Kráčame kľukatým hrebeňom s menšími prevýšeniami a za hodinu a pol prichádzame do dediny č.3, ktorá má podobný charakter ako to, čo sme doteraz videli. Vzhľadom na blížiaci sa súmrak mi je jasné, že späť sa budeme vracať za tmy a tak som rád, že mám so sebou v kamere pribalenú aj čelovú lampu. Vodca nám poukazoval dedinu, previedol nás cez jeden tmavý dom, kde nebolo vôbec nič vidno, lebo už bolo prítmie. Všade bolo iba veľa dymu a vraj tam žilo viac rodín pospolu.

Za súmraku šliapeme naspäť do kláštora v Palenpioa. Cestou je veľmi vlhko a prisávajú sa na nás po chodníku malé pijavice. Problém s tým majú najmä ľudia, ktorí idú len tak naboso v sandáloch. Pijavice na nás doslova skáču z trávy, zachytávajú sa na čokoľvek obnažené a sajú krv. Ja mám tenisky s ponožkami ale napriek tomu sa mi vo vlhkú vydral do krvi štípanec po komárovi z predošlého dňa. Zotmelo sa a začalo pršať. Ponáhľame sa tmavým chodníkom do dediny. Som iba v tričku, dážď silnie, nemá zmysel vyťahovať šuštiačku, radšej v rytme našich krokov začínam spievať pieseň "Ferko trolejbus". Zo zúfalstva sa chytajú aj ostatní naokolo a tak so spevom napredujeme neochvejne ďalej. Morálna úroveň mužstva je v takýchto chvíľach dôležitá.

Do kláštora prichádzame premočení do nitky a sme radi, že dnes už nikam nemusíme chodiť. Silvia sa ujíma ošetrovania raniek po pijaviciach. Mníšky nás čakajú a za svetla sviečok nám pripravujú večeru. Aj keď sme si na obed každý nahlasovali, čo chceme jesť na večeru, či zeleninu alebo kuracie mäsko, všetci máme jednotne ryžu so zeleninou ale nikto nenamieta, sme radi, že nám vôbec niečo v tejto pustatine dajú zjesť.

Vonku stále leje a tak obmedzujeme večernú hygienu na minimum. Berieme si veci na spanie a - my chlapi - utekáme v daždi do tmy, do kláštora. Pred vchodom sa vyzúvame a bosí vstupujeme priamo do hlavnej chrámovej miestnosti, kde je oltár, budhistické relikvie, priestor na meditáciu a na boku je bielou plachtou oddelená plocha, vyčlenená pre nás ako ležovisko.

Spíme na zemi dreveného chrámu. Pre každého je prichystaný vankúš, plachta a dve deky. Pred spaním si individuálne sadáme do priestoru pred oltár a pohružujeme sa každý do svojho vlastného vnútra. Táto noc má pre nás osobité čaro. Všade je prítmie osvetlované len sviečkami, atmosféra chrámu aj napriek jeho jednoduchosti je úžasná. Podľa miestnych zvykov ideme spať skoro a dobrú noc si poprajeme ešte pred deviatou. Vonku prší, ale počas noci dážď ustane, obloha sa vyjasní a zažiaria hviezdy.