Záver

Keď prší, tak sa sprchujeme, keď príde mama, máme materské mlieko, keď príde otec, rozsekne nám kokos a máme čo jesť. Toto sú slová barmskej piesne, ktorá presne vystihuje skromnosť, dobroprajnosť a čistotu miestnych ľudí. Sú to práve ľudia, ktorí robia túto krajinu takou bohatou a príťažlivou. Tak ako vedia byť títo ľudia štastní v tvrdej lopote, pri totalitnej vláde a v zaostalých podmienkach, tak treba veriť, že tieto čisté duše budú rovnako šťastné a veselé aj vtedy, ak v tejto krajine raz zavládne sloboda, rozvoj a príde nové nadýchnutie.

Sediac doma, v kresle obývačky, vnáram sa opäť do svojich myšlienok. Tentoraz v mysli pri predstave Barmy nenachádzam prázdne miesto, ale cítim sa ako v galérii, kde vnímam veľkolepé dielo. Bolo to silné, krásne a nezabudnuteľné. Obraz, ktorý sa 21 dní napĺňal nevšednými zážitkami. Obraz nekonečných rozmerov, ktorý má svoju výnimočnú vôňu zelených cigár, chuť barmského čaju a farbu baganských pagôd v lúčoch zapadajúceho slnka. O tom všetkom sú aj moje tri barmské stvárnenia: jedno práve držíte v rukách a čítate ho, ďalšie má podobu fotoalbumu a poskytuje pastvu pre oči a to najvernejšie je obsahom môjho filmu o Barme, krajine z iného sveta. Prajem Vám krásne dojmy z ktorejkoľvek jeho podoby.

Osobitná vďaka patrí Jožovi Zelizňákovi za jeho sprievodcovanie a CK BUBO za celú réžiu zájazdu.