Prehliadka Rangúnu

Ubytovanie sme mali zabezpečené vo veľmi slušnom hoteli PANORAMA v centre mesta. Hotel bol na úrovni 3-hviezdičiek, na izbách bola kúpelňa a WC, klimatizácia, chladnička s barom, TV s diaľkovým ovládačom a príjmom kanálu BBC, a to už je niečo. Pri našom príchode do hotela nás personál vítal s táckou džúsikov a s navlhčenými uteráčikmi, aby sme si mohli pretrieť tvár, ruky a osviežiť sa. Naše ruksaky, ktoré sme zanechali v letiskovej hale nás už poslušne čakali pri recepcii a po zadelení izieb nám ich personál úctivo doniesol priamo do izby. Po krátkom pookriatí na hoteli sme už štartovali na poldennú obhliadku hlavného mesta Barmy.

Našu púť po budhistických svätyniach, chrámoch, stupách a pagodách sme začali zastávkou pri ležiacom Budhovi v pagode Kyaukhtatgyi. Tento Budha je najväčším ležiacim Budhom v Barme. Samotná pagoda nie je vybudovaná v klasickom štýle ale je to len taká halová konštrukcia, ktorá chráni svojou strechou obrovskú 70 metrov dlhú a 18 metrov vysokú sochu tzv. spiaceho Budhu. Socha je stará len niekoľko desiatok rokov a nahradila pôvodnú, zničenú sochu zo začiatku 20. storočia. Napriek tomu, že sa nejedná o stavbu historického významu, je to pre miestnych ľudí významné náboženské miesto. V priľahlom kláštore žije 600 mníchov, ktorí študujú sväté budhove texty.

V pagode sa modlilo niekoľko ľudí a potulovalo sa tam množstvo psov. Socha Budhu bola naozaj impozantná svojou veľkosťou i keď prevedenie a štýl celkom nerezal nášmu európskemu cíteniu. Zaujali ma veľké budhove šľapy na ktorých boli detailne vykreslené znaky, ktoré sú pre Budhu charakteristické. Obe šľapy boli symetrické a na každej sa nachádzalo 117 znakov. Tak ako aj v ďalších podobných svätostánkoch, aj tu bola veľmi kľudná a príjemná atmosféra bez zhonu, stresu a naháňania. Z boku pagody boli znázornené jednotlivé zvieratká animizmu. Animizmus je pohanské náboženstvo, ktoré tu ľudia vyznávali ešte pred príchodom budhizmu. Základom viery bola úcta k natom, bôžikom, s ktorými bolo treba byť zadobre. Jednotliví nati predstavovali tradičné ľudské vlastnosti, dobré i zlé, vrátane napr. alkoholizmu, a ľudia im prinášali rôzne obete. Základnou animistickou číslicou bola osmička. Mali 8 svetových strán (V, Z, S, J, JV, JZ, SV, SZ), 8 dní v týždni (streda je rozdelená na 2 časti - doobeda a poobede) a 8 zvieratiek, ktoré prináležali svetovým stranám a dňom v týždni. Podľa toho, ktorý deň v týždni bol človek narodený, tak mal pridelené svoje zvieratko, svetovú stranu a zároveň v ten deň v týždni sa mal vystríhať zábavám a alkoholu. Najlepšie to mali tí, čo sa narodili v stredu doobeda, akurát si museli dať pozor, aby nejakú oslavu v utorok nepretiahli príliš cez polnoc J.

Na budhizme v Barme je zaujímavé to, že popri ňom tu existujú stále prvky animizmu a ľudia im často veria a riadia sa nimi. Je to dôsledkom toho, že budhizmus tu bol presadený nenásilnou formou v pevnej viere, že je to tak silná a úžasná filozofia, ktorú netreba znásilňovať agresívnym zničením toho, čo tu bolo predtým a tak sa aj stalo. Budhizmus sa presadil, je v ľuďoch silne zakorenený a pozostatky animizmu sú skôr folklórne zaujímavé ako rušivé.

Od ležiaceho Budhu sme sa presunuli mestom k najväčšej a najnavštevovanejšej pagode v Rangúne. Pagoda SHWEDAGON už z diaľky púta pozornosť svojou výškou a zlatým jagotom. Tento 100 m vysoký pozlátený monument v tvare zvona obsahuje na sebe údajne viac zlata ako všetky britské banky dohromady. Ja osobne by som za to ruku do ohňa nedal, ale nechcel som sa budhorúhať a tak som tento údaj zobral ako fakt a ďalej som sa nad tým nezamýšľal. Táto zlatá pagoda bola naozaj veľkolepá. Jej pôdorys v tvare osemuholníka sa postupne zužoval do kruhového obvodu. Povrch pagody pokrýva 8.688 zlatých doštičiek a samotný vrchol stupy je vysádzaný 5.448 diamantami a 2.317 rubínmi, safírmi a topásmi. Priamo v strede navrchu je zasadený obrovský smaragd tak, aby zachytával prvé ranné alebo posledné večerné slnečné lúče. Pod vrcholom okolo špice je osadený zlatý 10-metrový veniec, ktorý má na sebe navešaných 1.485 zvoncov, z toho je 1.065 zlatých a 420 strieborných.

História shwedagonskej pagody siaha až do 11. storočia a je spojená s baganským kráľom Anawrathom. Pagodu postupne reštaurovali, prerábali, rekonštruovali po zemetraseniach, prikladali k nej ďalšie zlaté doštičky a ona postupe rástla a rástla až do dnešnej nádhernej podoby. Kedykoľvek bola pagoda poškodená, ľudia ju vždy obnovili do podoby, ktorá predčila jej predošlý obraz. Kuriózne poslednú významnú rekonštrukciu pagody po zemetrasení v roku 1970 zorganizovala a realizovala vojenská chunta. V rámci nej dali dole starý veniec z vrcholu a osadili tam moderný a väčší. Pôvodný veniec je umiestnený v menšej postrannej pagode vedľa hlavnej a je možné si ho prezrieť aj dnes.

Okolo hlavnej stupy, ktorej dolný obvod meria 433 m, je postavených 64 menších pagôd resp. stúp, ktoré akoby chránili prístup k hlavnej stupe. Okolo je množstvo menších stavieb, plošín, modlitební a medzi tým priestor na prechádzky. Všade okolo sa pohybovalo veľa ľudí, turistov aj domácich, mníchov aj civilov a nechýbali ani ozbrojení vojaci. Skupinka domorodcov s metlami zametala prechádzkové plošiny, aby priestor svätyne bol čistý. Na jednej odpočinkovej plošine sedelo sotva ročné dieťa a okolo neho zobali holuby rozsypané omrvinky. Dieťa sa tešilo prítomnosti holubov a chcelo ich chytiť do ruky. Holuby sa nebáli a pohybovali sa celkom v blízkosti dieťaťa. Dieťa sa smialo a hádzalo okolo seba rukami, bolo šťastné a jeho rodičia s ním ...

Zastavili sme sa pri barmskom zvone, ktorý chceli Angličania v období 1824-26 (prvá víťazná britská koloniálna vojna na území Barmy) ukradnúť a odviezť do Kalkaty. Zvon im vypadol z lode pri nakladaní. Domorodci ho nakoniec dokázali zachrániť, vďaka čomu ho môžeme vidieť práve na tomto mieste. Priamo k hlavnej pagode nebol prístup, ale mohli sme vystúpiť na plošinu, k jednej bočnej pagode a dotknúť sa jej pozláteného povrchu. Táto výsada však bola povolená iba mužom. Ženy museli ostať dole pod plošinou...