Príchod do Baganu

Autobus uháňa svojou slimačou rýchlosťou po tmavej barmskej krajine a my sa už nevieme dočkať príchodu do Baganu. Vtom sme zazreli na boku niekoľko osvetlených pagôd, ktoré akoby sa vynárali z tmy a viseli vo vzduchu uprostred ničoho. Krátko nato sme už parkovali pri našom baganskom hoteli, ktorý nám poskytol útočisko na najbližšie 3 noci.

Personál hotela nás pri dverách úslužne privítal s džúsikmi a teplými uteráčikmi. Zdalo sa, že sme tu jediní hoteloví klienti. S Johnym sme dostali dokonca dvojizbu s 2x2 posteľami, 2x kúpelňou a 2x TV. Žartujeme na tému, že tá izba navyše bude náš šmajchlkabinet, keby náhodou prišli baby.

Na večeru ideme peši do Baganu, lebo reštaurácia je len kúsok od hotela. Moja predstava bola, že to bude trvať 5 minút a prídeme "niekam" do mesta. Náš presun trval 20 minút a celý čas sme kráčali tmou popri nejakých tmavých búdach. Tak toto je slávny Bagan po zotmení. Prichádzame do reštaurácie YUZANA, kde máme pripravený dlhý stôl pre celú našu skupinu.

Po večeri objednávame miesto zákusku radšej gitaru. Do reštaurácie prichádza párik turistov s barmským sprievodcom, ktorých sme stretli predtým v Mandalay. Popíjame gin-tonik a nevieme pochopiť, prečo tretinka toniku v plechovici stojí viac ako celá sedmička mandalayského ginu. Večer sa ozýva tmavými baganskými ulicami zborový slovenský spev.