Chaungtha Beach

Bývali sme v jednoduchých bungalovoch hneď za plážou, ktorá bola taká hlineno-piesková, pozvoľná a rovná. More bolo pokojné a kalné ako rieka Iravádi, teplé ako polievka a jeho chuť by sa dala charakterizovať ako "polosuché". Príliv a odliv nebol veľmi dramatický ale kúpanie v mori bolo pre nás príjemným osviežením. Ráno sme chodili hľadať po pláži vyplavené mušličky.

Chaungtha Beach je stredisko, ktoré vyrástlo iba za posledné roky a stále sa buduje. Slúži na oddych pre barmskú elitu: veliteľov, generálov, papalášov a ich rodinných príslušníkov. Ten roľník s kravičkou na poli tu isto nikdy nebol a musí sa uspokojiť s kalnou vodou v jame vedľa svojho poľa.

Bolo vidno, že domáci sa ináč obliekajú, ináč zabávajú a ináč tvária ako tie masy prostých ľudí, ktoré sme stretávali počas cestovania krajinou. Po pláži sa preháňali ľudia na koňoch alebo bicykloch, hrali sa rôzne hry, púštali si šarkanov, promenádovali sa v skupinkách alebo len tak, osamelo, s tranzistormi pritisnutými na uchu. Mladí sa aj kúpali, nemali na sebe plavky, vo vode boli oblečení. Na jednom mieste som dokonca videl na kope pohádzané vyradené vodné skútre.

Po pláži chodili predavači umeleckých predmetov, zarámovaných veľkých rakov, klobúkov upletených so zelených listov alebo pán s vozom a vyčačkanou kravičkou, ktorý ponúkal povozenie sa. Títo obchodníci nás ani veľmi neotravovali, boli tu kvôli domácej smotánke.

Našou hlavnou činnosťou bola relaxácia po náročnej poznávacej trase Barmou. Každý sa potreboval trochu skonsolidovať, utriediť si informácie, podopisovať poznámky a len tak si poleňošiť pri vode, bez pevného časového itinerára. Boli sme tu a bolo nám fajn. S Johnym sme sa venovali behu po pláži ráno aj večer. Počas dňa bolo na beh príliš horúco. Po tvrdom piesku, ktorý bol na brehu mora jemne vlhký, bolo príjemné bežať úplne naboso. Pláž bola dlhá asi 3 kilometre a keď sme mali chuť robiť dlhšiu trasu, tak sme to otočili dvakrát.

V strede pláže bola malá pagoda, kde prichádzali aj mnísi. Keď sme raz zabehli mimo pláže, kúsok do vnútrozemia, dostali sme sa k farme kde chovali krevety. Po pláži boli roztrúsené malé reštaurácie s ponukou morských špecialít. Večer ožili obchodíky v dvoch uličkách za plážou pri dedine a obsypali sa úžasnou ponukou nádherných šperkov a bižutérie z rybích kostí, perlete a polodrahokamov. Boli to naše posledné dni a tak sme nakupovali a rozmýšlali, kto sa čomu doma poteší.

Johny požiadal barmského sprievodcu Wina, aby s ním natočil rozhovor. Mal pripravené určité témy a bolo zaujímavé sa o nich porozprávať s domorodcom, ktorý vie po anglicky, je rozhľadený a dobre pozná situáciu v krajine. Win sa zdráhal, lebo to bolo pre neho nebezpečné, keby niekto uvidel, ako hovorí so zahraničným turistom na mikrofón. Nakoniec súhlasil, zavreli sa spolu do nášho apartmánu a ja som sedel na verande, popíjal pivo a strážil, či je čistý vzduch. Asi po pol hodine, keď boli tak správne rozbehnutí, začal hučať pri našom bungalove dieselagregát. Bol to hluk, pri ktorom sa nedalo pokračovať v rozhovore. Keď agregát stíchol, Win už bol nervózny a tak to Johny celé zabalil. Žiaľ, venovali sa iba takým všeobecným témam, k tým citlivým politickým otázkam sa nedostali. Raz ale v Barme príde čas, kedy sa Thein Win bude musieť rozhodnúť, na ktorú stranu barikád sa postaví.

Ápropo, dieselagregát. Zapínali ho občas aj cez deň, ale pravidelne bol pustený v našom areáli od šiestej večer do šiestej rána. Zabezpečoval večerné a nočné osvetlenie v našom stredisku a bol najbližšie k našim oknám. Tak ako sme počas noci počúvali v Bagane festivalové predstavenia, tak sme na Chaungtha Beach mali na plný plyn pri hlavách zapnutý dieselagregát kvôli produkcii elektriny. Paradoxom bolo, že keď som o štvrť na sedem ráno prišiel ohučaný z celej noci do kúpelne, ktorá bola bez okien v jadre bungalovu, tak agregát práve vypli a ja som si zuby umýval pri svetle čelovej lampy. Poslednú noc som si povedal, že sa môžeme vďaka agregátu aspoň večer pobaliť na izbe pri svetle neónky, Keď som zapálil svetlo, neónka buchla, zhasla a my sme pri hučiacom agregáte balili svoje veci opäť pri čelových lampách.

Počas nášho pobytu pri mori sa tu práve konal sviatok svetiel. Ľudia večer rituálne zapaľovali také lampióny, ktoré sa rozhoreli, teplým vzduchom naplnili malý balón nad sebou a následne vzlietli na oblohu. Nad plážou poletovali húfy takýchto svietiacich balónikov a splývali s hviezdami na oblohe. Boli to práve bengálske ohne. Ďalším sprievodným znakom sviatku bolo karaoke na pláži. Papaláši si dlhými predlžovačkami doviedli elektrinu až na pláž, priniesli tam DVD aparatúru, televízor, posadali si desiati alebo dvadsiati pred obrazovku, jeden zobral mikrofón a už sa karaokovalo. Vedeli pri tom presedieť celú noc, striedali sa v interpretáciach a ponúkali to aj nám, ale barmské titulky boli pre nás nezrozumiteľné, podobne ako aj melódia.

Posledný večer pri mori sme navštívili kvalitnú reštauráciu, ktorá sa špecializovala na morské potvory. Miro z Bystrice už nebol s nami, musel odísť do Rangúnu o deň skôr, aby stihol ďalší zájazd Vietnam, Laos, Kambodža, ktorým pokračoval na svojej púti Indočínou. Zuzka mala v ten deň narodeniny a tak sme si pripili na jej zdravie a zaspievali zborové živió.

Hlavným čašníkom a managerom v jednej osobe bol 18 ročný mladík, ktorý sa naozaj vyznal vo svojom odbore. Vedel prestierať, ponúkať, vedel, že polievka má ísť na stôl pred hlavným jedlom, vedel podávať nápoje, skrátka, bol to mladý a profesionálny gentlman s výbornou angličtinou. Ako je tu zvykom, reštaurácia bola rodinným podnikom. 18-ročný manager pochádzal zo šiestich súrodencov. Najstarší brat mal 27 rokov, najmladšia sestra Kiki, ktorej práve vypadávali mliečne zuby, mala iba 5. Ich mama mala 47 rokov, avšak vyzerala staršie. Managerovi pomáhala obsluhovať jeho 20-ročná sestra, rodičia pracovali v back-office čiže v kuchyni.

Aperitív na počesť Zuzky sme mali mandalayský gin, jediné, čo sa z ponuky mandalay alkoholov dalo ako tak konzumovať. Johny otvoril slávnostne Highland Park - single malt orknejskú Whisky, ktorú sme mali tajne odloženú práve na takúto príležitosť.

Martin s Johnym sa prejavili ako slastní gurmáni a znalci. Objednali si obrovského lobstera, ktorého si dali na polovicu a aj tak mali problém ho doraziť. Všetci boli so stravou v reštaurácii spokojní a po dobrom mäsku sa veru zažiadal hlt dobrého vínka - nostalgia po domove. Víno? Ani táto neobvyklá požiadavka nezaskočila nášho managera, hoci sme víno nikde po ceste nevideli, on to mal v ponuke a tak sme si dali otvoriť červené bulharské odrodové víno Pamid - naša spomienka s Johnym na lacné študentské prázdniny pri bulharskom pobreží ešte pred "zamatovou".

Po jedle a víne prichádza na rad gitara. Hrám skôr ticho a komorne. 5-ročná Kiki sedí pri mne. Získavam si jej priazeň drobným suvenírom, ktorý som jej daroval, za čo ma odmeňuje milým, štrbavým úsmevom a šťastnými detskými očami. Manager nám predstavuje svojich rodičov, ktorí dokončili svoju prácu v kuchyni a prišli sa s nami pozdraviť.

Vedľa reštaurácie slávnostne vypúšťame vlastný balónik a pozorujeme ako stúpa k nočnej oblohe. Pri myšlienke na hučiaci agregát sa nám do nášho bungalovu príliš nechce. Cestou späť sa preto s Johnym zastavujeme v hoteli s biliardovým stolom, pri ktorom chceme stráviť zvyšok noci. Nakoniec nás premáha únava a tak ideme na ubikáciu. Keď idem okolo agregátu, mám veľkú chuť spáchať sabotáž a zariadenie nejako zneškodniť. V mojich bojových úvahách ma vyruší strážca agregátu, ktorý celú noc spí nenápadne na zemi pod dekou tesne pri ňom. Snažím sa presvedčiť ho, nech to vypne ale po príchode ďalších dvoch tajných strážcov chápem, že toto moje úsilie nemá žiaden zmysel. Je nariadené, že agregát má byť v noci zapnutý a hotovo!