Kláštor skákajúcej mačky

Uprostred jazera je kláštor Skákajúcej mačky. Kláštor je postavený z tikového dreva a je starý vyše 100 rokov. Tamojší mnísi nám v ňom predviedli umenie výcviku mačiek v skoku cez obruč, ktorú držia v ruke. Všetky mačky po vyzvaní skočili cez obruč ale ináč boli rovnako lenivé ako tie naše.

Sprievodca Jožo nám v kláštore poskytol prednášku o budhizme. Toto náboženstvo, ktoré vzniklo v Indii vyše 500 rokov pred Kristom, je otvorené a nenásilné. Budhizmus dostal meno po Siddharthovi Gautamovi, ktorého uctievali jeho učeníci ako Budhu, čiže Osvieteného. Siddhartha Gautama sa narodil ako indický princ a prvých 30 rokov svojho života prežil v blahobyte. Zlom v jeho živote nastal, keď sa na prechádzke mimo paláca stretol najprv s chorým, potom so starým a nakoniec s mŕtvym človekom. Začal sa zamýšľať nad ľudským utrpením, pominuteľnosťou pozemských vecí, zmyslom života a vyslobodením sa zo sansáry, večného kolobehu života, smrti a znovuzrodenia. Prišiel k poznaniu, že život je trápenie, ktoré má pôvod v tom, že stále niečo vo svojom svetskom živote chceme, po niečom túžime a raní nás, keď niečo stratíme alebo sa nám niekto blízky pominie. Táto strasť môže ustať, ak prestaneme chcieť a povznesieme sa nad všetky pozemské veci. Počas jeho života sa mu podarilo nájsť cestu k takémuto osvieteniu. Sadol si pod košatý strom banyan a tam meditoval. Po 45 dňoch, keď sa postupne v duši zbavil všetkých pozemských túžob a trápení, vystúpil z nekonečného kruhu života, smrti a prevtelenia a dosiahol nirvánu. Je treba poznamenať, že aj keď je Siddhartha nazývaný Budhom nebol prvým ani posledným človekom, ktorý dosiahol osvietenie. Preto budhizmus nekladie na prvé miesto Boha ale cestu k osvieteniu.

Po tomto poznaní a naplnení si chcel najprv Budha svoju pravdu nechať iba pre seba. Nakoniec sa rozhodol svoju múdrosť predať aj iným a tak Budha putoval zvyšných 35 rokov svojho života po severnej Indii a kázal dharmu, budhistické učenie. Ešte v 3. storočí p.n.l. vysiela kráľ Ašóka z Indie budhistických misionárov na Srí Lanku.

Budhizmus počas svojej histórie preukázal úžasnú pružnosť a schopnosť adaptácie, aby vyhovel kultúram a tradíciám hostiteľských krajín. Na prelome letopočtov sa formuje mahajána alebo učenie "veľkého vozu", vďaka ktorému sa budhizmus úspešne rozšíril po severnej a východnej Ázii. V 1. storočí sa budhove učenie rozšírilo do Číny, v 4. storočí prichádza do Kórei, v 6. storočí do Japonska a v 7. a 8. storočí do oblasti Tibetu. 4. až 6. storočie je označované ako zlatý vek budhizmu v Indii. V 11. storočí vznikajú 4 hlavné školy tibetského budhizmu. V 12. storočí za vlády Narapatisíthua na Srí Lanke, keď začal slabnúť vplyv budhizmu v krajine jeho vzniku t.j. v Indii, posilnil tento panovník jeho teravadskú odnož, ktorá sa v tom čase významne rozšírila zo Srí Lanky do Indočíny, vrátane územia Barmy a Thajska.

Budhizmus je tolerantný voči iným náboženstvám okrem islamu, ktorý považujú budhisti za agresívny. Nekáže vegetariánstvo, ako sa mnohí nazdávajú, ale iba nezabíjanie. Budhizmus vychádza z túžby človeka mať sa lepšie, nie však z pocitu viny ani z dedičného hriechu ako kresťanstvo. Hlása, že človek sa bude mať lepšie konaním dobra a nehnaním sa za majetkom a mamonom. Podľa toho, koľko dobra alebo zla konáme, taká je naša karma. Karma je v budhistickej filozofii súčet našich dobrých a zlých skutkov. Karma je to jediné, čo z nás po smrti ostane. Cieľom budhistov je mať čo najlepšiu karmu a to je aj príčinou, prečo sú takí príjemní a prirodzene pohostinní.

V súčasnosti je na svete približne 300 miliónov budhistov. Pre porovnanie najpočetnejšia náboženská komunita vo svete sú kresťania cca 1,7 miliardy, potom nasleduje islam vyše 1 miliarda, hinduisti cca 800 miliónov, čínske tradície (konfucionizmus a daizmus) cca stovky miliónov, japonské tradície desiatky miliónov. Počet judaistov sa odhaduje na cca 15 miliónov.

"Spojením bezhotovostného platobného styku a budhizmu vznikne kreditná karma."