Rangún, posledná večera

Do Rangúnu prichádzame poobede o pol štvrtej, vo výbornom čase, vďaka nášmu skvelému šoférskemu tandemu. Mesto sa nám zdá oveľa modernejšie ako keď sme sem pricestovali pred 3 týždňami z Malajzie. Všetko je relatívne, teraz sme sa vrátili z dávnej minulosti do modernej metropoly začiatku sedemdesiatych rokov. Zastavujeme sa hneď na mestskom trhu, najväčšom v Rangúne, aby sme doplnili zásoby cigár a typických barmských suvenírov, ktoré sme nestihli kúpiť po ceste.

Prichádzame opäť do hotela Panoráma, kde strávime našu poslednú barmskú noc. Tentokrát sú na nás už pripravení aj čo sa týka hotelových zásob piva, už ich určite nevypijeme. Naše veľké poďakovanie patrí vodičovi aj Smerovkovi, ktorí nás 3.000 km bezpečne viedli autobusom po náročných a zradných cestách. Odmeňujeme sa im darčekmi a dlhým potleskom. Na ich tvárach bolo vidno, že je to pre nich veľké zadosťučinenie.

Na poslednú barmskú večeru máme v hoteli prestretú veľkú slávnostnú tabuľu. Je to naše posledné spoločné stolovanie a tak sa Jožo ujíma slova, rekapituluje celú našu trasu a ďakuje nášmu zlatému Winovi, s ktorým sme si vytvorili počas pobytu priateľský vzťah a ktorý sa po celý čas snažil pre nás zabezpečiť, čo nám videl na očiach. Ďakujeme Ti Win a drž sa!

Čašníci nosia na stôl taniere so všakovakými pochúťkami, naše brušká sa plnia a my si navzájom rekapitulujeme čerstvé zážitky z uplynulých dní. Vládne spokojnosť i nostalgia, naše očakávania sa naplnili a v mnohom ich realita dní ešte predčila. Vytvorili sme spoločne kolektív ľudí, ktorí aj keď boli rôzni, mali spoločný cieľ a vedeli sa navzájom zladiť a dohodnúť pri putovaní po tejto neobyčajnej ale nádhernej a zaujímavej krajine. Vďaka spolucestovatelia!

Čo napísal Jožo Ľubovi Fellnerovi cez web CK BUBO v Bangkoku bezprostredne pár dní potom:
Jozo napísal(a) z bangkoku: Ahoj Lubo, som tu niekde, nedaleko teba, neviem celkom presne v ktorom bare sedis, ale skusim ta vecer najst. Prave som priletel z Barmy, kde sme tri tyzdne brazdili strasne barmske cesty, kde 300 kilometrov prejdete za 10 hodin. je dobre vediet ze sa to da robit aj za dlhsie. V Barme sme zazili uzasne veci, festival na jazere Inle, preteky vo veslovani nohami, kde sme ako jedini sportovo tlieskali aj lodi ktora sa prevratili. A netlieskali sme druhemu najvacsiemu zloduchovi v krajine, generalovi, ktory na festival prisiel pozdravit svoj milovany lud. prevazal sa po jazere hore dole, maval o dusu, nikto si ho nevsimal. Tiez silny zazitok. Pri Bengalskom zalive sme vypustali horiace baloniky a spolu s barmskymi budhistami oslavovali sviatok svetiel. koniec monzunu a prichod zimy... dnes bolo v yangone 37 stupnov. barmske deti sme naucili spievat kolo kolo mlynske a casnikov v meste taungoo zasa cigansku "lakhere bala", velmi sa im pacilo. v mandalay sme videli babkove divadlo a pozdravili aj barmsky underground. par par lay je uz na slobode, ze by naznak toho ze sa v barme pohli lady? teraz je skupina v kuala lumpur, prespia v superhoteli a zajtra ich caka prehliadka mesta. a my siesti, co sa nam do europy este nechce sme prileteli do bangoku a cakame na dalsiu thajsku skupinu. zatial sa ananasom a papayom napchame aj za vas.ok. lubo, v ktorej krcme pijete singhu?
25.10.2002, 16:40:02