Bagan

Nechcem zveličovať ani zavádzať ale poviem to na rovinu: Bagan považujem za najunikátnejšie a najfantastickejšie miesto, aké som kedy v živote navštívil. Myslím, že sa mu nevyrovnajú ani egyptské pyramídy ani peruánske Machu-Picchu ani Spišský hrad. Môžete mi oponovať alebo so mnou polemizovať, určite je veľa miest o ktorých je možné takéto niečo vysloviť, nakoniec, na väčšine z nich som osobne ešte nebol, ale toto je môj názor, takto to cítim aj pár mesiacov po návrate z Barmy.

Predstavte si zelenú rovnú planinu, z ktorej trčia budhistické pagody. No čo, poviete si, nevídali, planina, zeleň a kde tu nejaká stavba. Predstavte si ale, že tá planina má rozlohu 40 km2, že tie pagody sú staré 800 až 1000 rokov a že ich tam je doslova roztrúsených vyše 2200, pričom niektoré sú vysoké aj 60 metrov.

Rozmach baganskej ríše začal v roku 1057 za vlády kráľa Anawrathu, kedy začal barmský ľud budovať na rovine medzi horami a riekou svoje veľkolepé mesto. Údajne sa na tejto planine postavilo až 13.000 pagod, chrámov a náboženských objektov. Žial, zlatú éru Baganu ukončili v roku 1287 mongolské vojská Kublaj Chána, ktoré mesto zruinovali a počas nasledujúcich storočí stavby pustli pod nánosmi štrku z rieky Iravádi, pričom tretinu historického mesta rieka zlikvidovala úplne.

Naše prvé baganské ráno sme s Johnym začali romanticky a zároveň športovo, ľahkým behom medzi pagodami. Vychádzajúce slnko i pagody naokolo nám dodávali energiu a my sme vyklusávali po neznámych chodníčkoch medzi úžasnými monumentami. Po trištvrte hodinke, keď už slnko začínalo naberať na intenzite, sme sa vrátili do hotela na raňajky za ostatnými.