Plávajúce trhy

Po polhodine jazdy sme sa znenazdajky ocitli uprostred plávajúceho trhu. Okolo nás sa vyrojili člny s tovarom a ponúkali nám len tak, priamo na vode, tradičné barmské umelecké výrobky. Jednanie s domorodcami aj napriek rečovej bariére bolo veľmi jednoduché. Každý z nich mal na papieri napísané postupne čísla a pri jednaní o cene sme iba ukazovali prstom na príslušnú sumu. Z jednej strany papiera boli písané jednotky, ak sa jednalo o cene v dolároch, z opačnej strany boli číslice v tisícoch, pre dohadovanie ceny v miestnej mene - v barmských čatoch. Ani som sa nespamätal, a už som mal v ruke 5 rôznych suvenírov, ktoré mi tam postrkali predavačky z okolitých člnov. Prekrikovali sa jedna cez druhú a vyťahovali ďalšie veci. Z každej strany nášho člna boli prirazené 2 ďalšie loďky a na každej z nich boli po 2 predavačky. Náš čln bol uviaznutý v tejto trhovej skrumáži ako plnka dvojitého hamburgera. Dookola boli ďalšie a ďalšie predávajúce člny s Budhami, bižutériou, zvieratami z dreva, kameňa, jadeitu alebo polodrahokamov, ozdobné fajky, nože, gongy, píšťaly. Nedalo sa nenakupovať.

Keď sme sa dostali nejako z nákupného zovretia na breh, trh mal pokračovanie aj "na suchu" s tým istým sortimentom, ku ktorému sa pridali aj látky, šaty, doplnky, zelenina, čaj a iné plodiny. Bolo to malebné nielen tovarom, vodou a budhistickými stupami vôkol ale najmä domorodým obyvateľstvom. Predavači na trhu boli zložení z obyvateľov okolitých horských kmeňov, ktoré sa navzájom sa odlišovali oblečením. Na trhu dominovali najmä ženy z kmeňa Pao, ktoré boli charakteristické čiernymi šatami a červenými šatkami na hlave. Ich kmeň sa preslávil tvrdým odbojom voči totalitnému režimu a príslušníci kmeňa PAO dodnes nie sú úplne pod kontrolou vlády.