Prvý večer v Mandalay

Mesto Mandalay bolo založené kráľom Mindonom až v roku 1857 ako centrum pre učenie budhizmu. O 4 roky neskôr, v roku 1861 kráľ Mindon vydal rozkaz a presídlil sem 150.000 ľudí a niektoré paláce z Amarapury, dovtedajšieho hlavného mesta, vzdialeného od Mandalay 20 km a Mandalay prehlásil za nové hlavné. Týmto historickým činom sa Mandalay stalo zároveň posledným kráľovským hlavným mesto Barmy a dodnes ostalo historickým, kultúrnym a duchovným strediskom krajiny. Súčasný vzhľad na seba kolmých ulíc, ktoré sú očíslované od 1 po 90 majú na svedomí už Angličania.

Do Mandalay prichádzame za tmy. Miliónová metropola nás privítala tmavými ulicami a relatívne rušnou premávkou. Najprv sa zastavujeme v barmskej reštaurácii, kde sú pri vstupe umiestnené rôzne nádoby s jedlom. Obsluhujúcemu nakladačovi ukazujeme postupne, z ktorej nádoby si chceme dať naložiť na tanier. Platí sa podľa počtu naplnených tanierov. K jedlu okrem veľkého množsta ryže podávajú aj čapované pivo, ktoré roznášajú klasicky v džbánoch. Pivo si potom rozlievame do sympatických a štýlových kríglov s nápisom Myanmar beer.

Ubytovanie máme vo veľmi solídnom hoteli Strieborná labuť. Na recepcii dokonca ponúkajú e-mail service, čo v Barme vôbec nie je bežné. Za poslanie 1 strany e-mailu z hotelového konta sa ale platí 1,5 USD. Browsovanie po Internete nie je dovolené a tak aj hotmailové kontá sú v Barme nepoužiteľné. Nuž majú to tu tí generáli pekne pod kontrolou. Ešte aj príjem e-mailu na hotelové konto bol spoplatnený za 0,8 USD. Vzhľadom na to, že priemerný mesačný plat v Barme neprevyšuje 10 USD, bol to luxusný servis.

Podobne aj telefonovanie mimo Barmu stálo 6 USD za každú začatú minútu. Johny volal krátko domov, iba že sme v poriadku, ale kým sa mu ozvali doma v telefóne, už mal na displeji 25 sekúnd. Ja som sa rozhodol, že vsadím na e-mail. Zaplatil som za službu, napísal som stranu a skúsil som ju odoslať, ale nebol som úspešný, počítač stále hlásil chybu v komunikácii. Môj mail mi nakoniec prešiel až na druhý deň. Neskoro večer vedľa recepcie pristavili televízor a privítali tam nejakého váženého papaláša, ktorý tam potom aj s ďalšími ľuďmi pozeral nejaký zahraničný program, určite nedostupný pre zvyšok krajiny.