Horské jazero Inle

Jazero Inle sa nachádza v Šánskych vrchoch a je jedno z turistických centier Barmy, ktoré sú relatívne viac navštevované. Je dlhé 22, široké 11 kilometrov a leží v nadmorskej výške 878 metrov. Plytké dno jazera umožnilo domorodcom budovať na jazere umelé plytčiny a ostrovy, na ktorých si postavili svoje príbytky, pracovné dielne, budhistické chrámy i rajčinové polia.

Ráno sme sa nalodili do úzkych a dlhých motorových lodičiek, veľmi typických pre túto oblasť. Loďky boli dlhé 10 metrov a mali za sebou v jednom rade 5 kresielok pre cestujúcich. Vzadu pri motore bol domorodý kormidelník a navigátor v jednej osobe.

Najprv sme sa plavili 2 kilometre v kanále, popri obydliach, míňajúc množstvo člnov, podobných tomu nášmu. Potom sme vyšli na otvorené jazero. Niektoré menej turistické člny nemali kresielka a na ich dne čupelo aj zo 30 domácich pasažierov. Pochopili sme, že tie naše loďky sú asi prvá turistická trieda. Iné člny mali skôr nákladný charakter a prepravovali po jazere stavebný materiál, rajčiny, rôzny remeselný tovar alebo chaluhy vytiahnuté z dna jazera a mnohé boli tak naložené, že voda dosahovala skoro až po ich okraj.

Jazda loďkou bola dynamická, miestami sme uháňali rýchlosťou 20 km/h. Loďku poháňala vrtuľa hnaná motorom. Vrtuľa vyvrhovala za člnom veľa vody a slúžila zároveň ako kormidlo. Okrem bieleho oblaku vody išiel za loďou aj čierny dym z motorového výfuku. Ako pridanú službu sme mali pri kresielkach zložené parazóly, ktorými sme sa chránili najmä pred slnkom.

Plavba po jazere bola príjemná a osviežujúca, najmä po 2 dňoch strávených v autobuse. Krajina bola veľmi fotogenická. Pozorovali sme čln s 2 mužmi ako nakladajú chaluhy z jazera. V strede jazera trčali z hladiny na mnohých miestach trsy zelene a medzi nimi domce a budhistické stupy. Trochu mi to pripomínalo plávajúce ostrovy Uros na jazere Titicaca ale ako sme sa onedlho presvedčili, tieto ostrovy na Inle boli ďaleko mnohotvárnejšie a autentickejšie.