Večer v Taungoo

Navečer po celodennom namáhavom presune prichádzame do mesta Taungoo (alebo Toungoo). Mesto bolo v 15. a 16.-tom storočí mocným kráľovským sídlom, kde v rozpätí 150 rokov tu postupne vládlo 7 kráľov. Táto slávna história, ktorá bola postavená na tradícii ťažby a spracovania tikového dreva, patrí jednoznačne minulosti. Dnes je to doslova chudobná barmská diera.

Pre turistov bola táto oblasť provincie Bago dlho zakázaným územím, kvôli nepokojom, ktoré tu ešte donedávna vyvolávali rebeli z neďalekého Kayinského a Kayahského štátu. Vďaka uzatvorenému prímeriu s povstalcami bol zákaz vstupu pre cudzincov zrušený v roku 1990.

Večeriame v reštaurácii, kde sú miestni vo väčšine. Obsluha je celkom v pohode, aj piva majú dostatok. Len tak zo žartu sa pokúšam cez čašníka objednať si po jedle aj gitaru. O chvíľu ju mám v rukách a dokonca aj celkom ladí. Večer barmsko-československej kultúry mohol začať. Nejaké pesničky hráme a spievame my, potom nás striedajú povzbudení domáci. Nálada v reštaurácii stúpa. V tom ku mne prichádza náš vedúci Jožo a šepká mi, že by sme to mali podľa možností rýchlo ukončiť a vrátiť sa naspäť na hotel. Niektorým ľuďom sa tu vraj nepáčilo, že sa takto hlučne zabávame. V tejto oblasti stále hrozia nepokoje a neďaleko je vodná elektráreň, ktorú už niekoľko krát povstalci poškodili. Potýčky medzi povstaleckými skupinami a vládnou armádou môžu kedykoľvek prepuknúť a vládni vojaci v okolí sú stále v pohotovosti. Domáci gitarista je pripitý a nechce nás len tak narýchlo pustiť preč. Musíme byť rázni a ísť.

Neskôr sa cez Wina dozvedáme, že pri jednom stole v reštaurácii, čo sedeli takí dvaja zamračení muži, tak to boli miestni pašeráci tikového dreva a na druhej strane reštaurácie, kde sedeli ďalší dvaja zamračenci, tak to boli tajní, ktorí išli po pašerákoch a zároveň pozorovali ostatných, či sa niekto nekontaktuje s nami. V úzkom kruhu v hoteli sme túto situáciu rozoberali ešte dlho do noci.