Zastavenie v dedinke

Zastavujeme sa v dedinke popri ceste, ktorá bola veľmi fotogenická a ideálna na kodak point prestávku.

Aj keď sme svojim príchodom upútali pozornosť domácich, dedina žila svojim životom, detičky sedeli len tak na zemi pri ceste a pomáhali pri príprave stravy. Na hline okolo seba mali nasypané kôpky maličkých rybičiek. Deti vo veku asi od troch rokov sedeli okolo nich a pilne pracovali. Z jednej kôpky brali ešte metajúce sa rybičky, odtrhávali im hlavy a zvyšok tela dávali na druhú kôpku. Keď sme sa k nim priblížili, svoju pozornosť rýchlo presunuli z rybičiek na nás, bielych cudzincov.

Chcel som, aby nám niečo zaspievali a tak im spievam jednu barmskú detskú pesničku, ktorú nás naučil Win v autobuse. Deti sú vo vytržení, že počujú im blízku pieseň z úst cudzinca, ale do spevu sa nemajú. Už nepracujú s rybičkami ale zvedavo sa zhlukujú okolo nás. Postupne sa k nám schádza celá dedina. Keď nemám úspech s rozospievaním detí, berieme deti za ruky a do kruhu s nimi tancujeme naše slovenské Kolo-kolo mlynské. Deťom sa to viditeľne páči. Po treťom repete, keď sa nám z časti "keď to kolo spravíme, tááák sa zatočíme" začínajú pomaly točiť hlavy, prichádza ku mne Silvia s hrsťou nafukovacích balónikov s logom Slovenskej poisťovne. Balóny postupne nafukujeme a dávame ich deťom. Balóny majú úspech, každé dieťa si od nás pýta balón a nálada medzi nimi graduje. Potom im predvádzam ako sa s nafúknutým balónom dá pískať. Detičky sú šťastné. Ako rytmicky popiskujem z balóna, pridám k tomu aj rezký horehronský spev "Hej hop hop hop, hej hop hop, už som ženáč, už som chlop". Reprezentácia slovenského folklóru doprevádzaná balónikom je temer dokonalá. Za ovácií celej dediny nastupujeme do autobusu a rozdávame ďalšie balóniky. Táto dedina na nás tak skoro nezabudne.