Predstavenie fúzatých bratov

Mustache brothers alebo Fúzatí bratia, to je názov známej kabaretnej skupiny v Mandalay, ktorá predvádza svoje umenie pre divákov priamo doma, vo svojej obývačke. Títo barmskí zabávači zároveň podporujú predstaviteľku barmskej opozície a nositeľku Nobelovej ceny za mier z roku 1991, dámu menom Aung San Suu Kyi (čítaj Ansan Suči). Vďaka tejto podpore boli ako politickí väzni odsúdení dvaja z nich na 7 rokov žalára a nútených prác. Ten slávnejší z nich U Par Par Lay sa vrátil z väzenia iba pred rokom. Avšak ani politická perzekúcia ich neprimäla k tomu, aby prestali robiť svoje umenie.

Miestnosť, v ktorej robia predstavenie prijme 12 divákov, ktorí sedia na malých stoličkách v jednom rade. Keď sme sa usadili, ponúkli nám čaj a rozdali vejáre na ovievanie. Fúzatý brat Lu Mo sa každého osobne privítal a spýtal sa na národnosť. Keď zistil, že sme tu štyria zo Slovenska, rozžiarili sa mu oči a privítal nás ešte srdečnejšie. Potom sa od nás vzdialil, aby vzápätí prišiel aj s knihou Ľuda Jambricha "Indočína skrz-naskrz", v ktorej Ľudo podrobne opisuje ich predstavenie aj ich osudy. Ubezpečujem ho, že knižku dobre poznám a že Ľuda nechám od neho po našom návrate osobne pozdraviť. Veľmi príjemným prekvapením pre nás bolo osobné stretnutie a privítanie sa s U Par Par Layom, o ktorom sme mali informácie, že je ešte stále vo väzení. Fúzatí bratia majú oficiálny zákaz vystupovať mimo ich domu. V minulosti bola ich činnosť zameraná najmä na putovnú estrádu, s ktorou kočovali po krajine. Teraz môžu svoje vystúpenia robiť iba doma pred pár divákmi, aj to jeden z príbuzných v úzadí sleduje, či sa náhodou neblížia tajní, aby predstavenie zrušili.

Predstavenie sa skladalo z rôznych čísel, tanečných kreácii, choreografií a vtipných monológov Lu Mo, v ktorých jemne narážal aj na súčasný režim. Na scéne sa postupne predstavilo 7 umelcov - traja Fúzatí bratia a ich rodinní príslušníci. Na zadnej stene obývačky viseli od stropu až po zem navešané bábky. Umelci nám predvádzali naživo tance podľa typov rozprávkových postáv, podľa pocitov, ktoré sa majú vyjadriť, podľa obrázkov v učebnici tanca, pričom diváci si určili o akú kreáciu z učebnice majú záujem na scéne. Vystúpenie bolo veľmi interaktívne, bratia súťažili v tom, kto z nich si rýchlejšie zaviaže šatku okolo hlavy. Všetky scény a tance moderoval Lu Mo, lebo jeho angličtina bola spomedzi bratov na najlepšej úrovni. Pri každom čísle z nich sršala sila, energia, humor a odhodlanie. Keď sme sa ho pýtali, čo by sa stalo, keby sem vtrhla polícia, tak so smiechom pohotovo odpovedal, že oni sú na to stále pripravení a vedia rýchlo ujsť cez dvor, takže polícia by tu našla a zatkla iba nás divákov.

Po predstavení sme sa fotili s účinkujúcimi, ktorí nám s hrdosťou ukazovali fotografie Aung San Suu Kyi, ktorá osobne navštívila ich predstavenie iba mesiac pred nami. Nemali žiadny ostych pred našimi kamerami ani mikrofónom. Johny ich prostredníctvom svojho CD nahrávača vyspovedal a Par Par Laya dokonca vyzval, aby nahovoril v barmštine odkaz pre krajanov. Fúzatý brat Lu Mo nám na konci predstavenia otvorene povedal: "Hovorte o nás vo svete, lebo čím sme v zahraničí známejší, tým sme pre súčasnú vládnu moc nedotknuteľnejší."

Plní dojmov sa vraciame neskoro večer rikšami do hotela a máme veľkú chuť si ešte spolu dať pivo a trošku sa povenovať téme "vyhliadky na politické zmeny v Barme". Vedľa hotela je opustená ale funkčná krčma, kde majú čapovaný Tiger beer. Pridáva sa k nám aj Win a spolu diskutujeme o súčasnej politickej situácii v Barme, ktorá naozaj nie je stabilná a niekam speje. Konšpiratívne tipujeme, kedy príde v Barme ku zmene režimu. Jožo je najrevolučnejší a vyslovuje tip: jún 2003. Môj tip je tiež odvážny: do 1 roka t.j. október 2003. Johny uvažuje konzervatívnejšie, že k zmene príde v období od 1 do 3 rokov. Najpesimistickejšie vyhliadky odhaduje Win: ešte prejde veľa rokov. Win má stále v živej pamäti ľudí, ktorí boli postrieľaní armádou na námestiach v roku 1990. Je pravda, že revolúciu nebudeme robiť my, ale ľudia ako Win. Je pravdepodobné, že akcelerátorom budú predovšetkým mladí ľudia. Večer končíme s gitarou a mladými barmčanmi, ktorým ukradomky vštepujeme myšlienky novej revolúcie.

Čo napísal Jožo cez web na stránku CK BUBO v Bangkoku bezprostredne pár dní potom:
V Mandalay našu malú skupinku rikše odviezli k domu, kde každý večer ponúkajú svoj program Fúzatí bratia, barmský underground, známy na celom svete svojím nenásilným odporom vočí krutému režimu. Pred "divadlom" kopec tajných a vo vnútri Par Par Lay. Nerátali sme s tým, že ho tu stretneme. Nikto netušil, že mu armáda skrátila trest siedmych rokov nútených prác na päť a pred pár mesiacmi ho pustila na "slobodu". Nevedel to ani náš barmský sprievodca a kamarát Win, ktorý sa rozplakal od šťastia, keď sme mu to večer rozprávali. Keď Jano z BBC vytiahol malý mikrofón a nechal priestor pre bratov, aby pozdravili svojich krajanov vonku, začali sa bratia pretekať v tom, kto povie čo najviac a vďaka ich rozžiareným očiam som mal guču v hrdle zasa ja. Sľúbil som im, že im nabudúce donesiem na cdčku film About a Boy, kde sa Par Par Lay jednou vetou spomina. Je pre nich strašnou podporou, že svet o nich vie.