Z Kalaw do Mandalay

V hoteli robíme cigánsky deň. Všetko prebaľujeme, čistíme zablatené veci po 2 dňoch v horách, sprchujeme sa a opúšťame Kalaw.

Pred nami je ďalšia náročná autobusová etapa cez Šánske vrchy až do Mandalay. Táto 260 km dlhá trasa by nám mala trvať 8 hodín, ak všetko pôjde tak ako má. Zo začiatku ideme horskou cestou s ostrými zákrutami a strmým klesaním. V oboch smeroch stretávame nákladné autá. Počas jazdy nám Jožo spravil prednášku o histórií drog a omamných látok, ktoré sú ľudstvu známe už 7000 rokov (!) a ktorých produkcia v Barme stále prekvitá.

Keď sme prechádzali malými usadlosťami, Win zastavil autobus a s Jožom vystúpili a pýtali sa na niečo miestnych ľudí. Keď sa takto zastavili už po piaty raz, začali sme si domýšľať, že hádam chce Jožo prejsť od teórie k praxi a zháňa pre nás vzorky nejakých opiátov. Ale Jožo nás uviedol na "pravú vieru", že nezháňali žiadne drogy ale pýtali sa ľudí na slony. V tejto oblasti sa slony využívajú na ťažbu dreva z džungle a tak sme sa chceli pri nich pristaviť. Žiaľ, slony boli v džungli ďaleko od cesty a tak sme sa museli uspokojiť s vysvetlením, že pri práci sú užitočnejšie ako pri pózovaní pred našimi fotoaparátmi. Aj toto bol dôkaz, že Barma je autentická a nie komerčná krajina, lebo v takom Thajsku by určite slony stáli vzorne pri ceste a čakali, kým náš autobus nepríde.

Cestou sme míňali v proti smere stojaci autobus, ktorý mal motor do poslednej súčiastky rozobratý na ceste. Cestujúci boli vylezení vonku a posedávali okolo autobusu. Dvaja z autobusu si nás stopli a poprosili, či by sme ich neodviezli do najbližšej dediny. Vysvetlili nám, že je to autobus, ktorý vezie pútnikov na slávnosti na jazero Inle. Žiaľ, pokazil sa im motor a tak tu bezradne čakajú už 3 dni na opravu. Aj keď šofér vedel motor rozobrať a zložiť, pokazenú súčiastku nahradiť nevedel a tak tu čakajú, kým im ju dovezú z Rangúnu, hádam, do 24 hodín. Medzitým festival na Inle samozrejme skončil, ale pútnici bez známok nervozity čakali sediac v tieni a prijímali svoj osud ako svoju karmu. Tí dvaja, čo sme ich viezli do dediny išli doplniť pre zvyšok autobusu zásoby fajčiva, vody a jedla. Ako sme pochopili, poradie v akom menoval jednotlivé položky zodpovedalo aj ich priorite.

Po nejakom čase prechádzame ďalšiu dedinu a zastavuje nás veľká procesia ľudí. Na konci dlhého zástupu tlačia miestni bicykle ovešané do výšky 3 metrov rôznymi pestrými vecami. Ako nám Win s Jožom vysvetlili, bol to sviatok pri ktorom celá dedina išla obdarovať predmetmi najbližší budhistický kláštor. Takáto procesia sa koná v každej dedine 1x do roka. Predmety na bicykloch boli kadejaké farebné gýče, predmety dennej spotreby, farebné fľaše, zrkadielka a podobné nezmysly.