Večer plný folklóru

Večeriame po barmsky opäť v tmavom Bagane, neďaleko reštaurácie Yuzana. Servis je skvelý, obsluhuje nás pani v stredných rokoch, ktorá si starostlivo zapisuje naše objednávky a keď pero nepotrebuje, tak si ho jednoducho zastrčí do veľkého drdola na hlave. S Johnym posedíme chvíľu dlhšie a vraciame sa sami dvaja peši tmavými ulicami naspäť k hotelu.

Z jednej miestnosti vychádzali na ulicu kakofonické zvuky a zavýjanie, ktoré veľmi približne pripomínali muziku. Dvere boli pootvorené a tak sme s Johnym opatrne nazreli a vošli dnu. Ocitli sme sa v karaoke štúdiu, kde sedeli na zemi traja barmskí mládenci a striedali sa v interpretáciach piesní.

V Barme sa táto rozšírená ľudová zábava ujala aj vďaka podpore vlády, ktorá si uvedomila, že ľudia potrebujú občas nielen chlieb ale aj hry. Karaoke môžeme pozorovať kdekoľvek v zastrčených chatrčiach, v garážach alebo pod holým nebom. Ľudia preciťujú veľmi emocionálne interpretáciu barmských piesní a vkladajú do nich svoju dušu.

My sme sa po privítacom geste posadili k mládencom a pozorovali sme ich výkony. Prekvapila ma pomerne moderná aparatúra s DVD médiami. Na obrazovke sledovali barmské hity s barmským aranžmá a barmskými titulkami, ktoré sa postupne na obrazovke zvýrazňovali, aby interpret vedel čo má spievať. Melódie piesní boli vyslovene kvílivé a z môjho pohľadu nemali žiaden nápev ani logiku. Do pol pása obnažení mládenci žuli pri tom betel a odpľúvali červené sliny do nádoby, ktorú si podľa potreby medzi sebou podávali. Videoklipy boli stupídne a infantilné, hlasy mládencov boli otrasné a korešpondovali s obrazom. Celá táto situácia nám pripadala absurdná a miestami sme sa s Johnym nezdržali smiechu.

Po hlbokom kultúrnom zážitku pokračujeme na cesteb k hotelu. Je príjemne, nechce sa nám ísť spať, máme ešte chuť sa individuálne túlať po Bagane. Zastavujeme v čajovni pri ceste, kde v prítmí posedávajú na nízkych stoličkách iba domorodci. Objednáme si konvicu čaju a cigary. O chvíľu máme všetko na stole. Keď obsluhujúci zbadal, ako sa zaháňam po komárovi, tak nám hneď umiestnil pod nohy dymiaci odpudzovač hmyzu. Starostlivý servis.

Čajovňa bola jednoduchá a autentická. Bol to zastrešený priestor s voľným výhľadom na ulicu, ktorý zároveň slúžil ako spáľňa, kuchyňa i kúpeľňa. Pri stolíkoch posedávali domáci, popíjali čaj a debatovali. Pri pulte sa pri televízore s programom barmských reklám dychtivo hrčilo zo desať ľudí. Na jednom stole v rohu miestnosti už niekto spal, celkom zabalený do deky, z ktorej mu trčala iba ruka. Vedľa spiaceho si iný muž umýval zuby len tak pri plote. Domáci vzadu za pultom upratovali kuchyňu, vyťahovali moskytiéry a pripravovali sa na spánok. S Johnym sme slastne poťahovali z cigary a cítili sme sa dobre, medzi týmito pohostinnými a prostými ľuďmi.

Bol čas ísť ďalej a tak som dal pokyn obsluhe, že zaplatíme. Obsluhujúci prišiel s úsmevom a povedal: "10 čatov." "Prosím???" - zatváril som sa, že dobre nerozumiem, lebo 40 halierov (!!!) za celý cech sa mi zdalo nenormálne málo. "Yes, sir, 10 čatov" - uistil ma obsluhujúci barman. Predsa len mi to nedalo a spýtal som sa skromného muža: "Prepáčte, mohli by ste mi povedať, čo stojí koľko, po položkách? "Áno, pane, nuž, čaj je u nás zadarmo, veď ste v čajovni, nie? No a tie 2 cigary stáli po 5 čatov." - ochotne vysvetľuje miestnu cenotvorbu. "Aha, jasné, ďakujem!" - odpovedám. S Johnym sme tu strávili pohodovú polhodinku, ktorú si interne oceňujeme na 500 čatov. Obsluhujúci neprotestuje a tak sa lúčime a pokračujeme v objavovaní nočného Baganu. Okolo nás prechádza v úplnej tme "rodinný bicykel" s mužom, ženou a 2 deťmi zavesenými na tyči.

Už pred príchodom do čajovne sme registrovali veľký hluk v meste, neďaleko od nás a tak sme sa rozhodli, že zistíme, odkiaľ vychádza a čo ho spôsobuje. Odbočujeme z cesty smerom k hluku ale zasekali sme sa pri plote nejakého domu. Z domu vyšla žena a poradila nám aby sme sa vrátili naspäť na cestu, že tam prídeme. Obchádzame vo veľkom oblúku domy a prichádzame na voľné priestranstvo, kde sa konalo veľké kultúrne predstavenie, na ktorom bolo odhadom asi 2000 ľudí. Ako sme sa neskôr dozvedeli bol to festival, ktorý trvá 2 noci za sebou a je to veľký sviatok, ktorý sem priláka ľudí zo širokého okolia.

Centrum diania sa odohrávalo na pódiu, kde herci, tanečníci a speváci v kostýmoch hrali dejové scény, ktoré pravdepodobne na seba nadväzovali. Pod pódiom bola z každej strany kapela, kde dominovali bicie. Kapely sa striedali alebo dopĺňali, avšak obe produkovali neuveriteľný treskot. Pred pódiom sedeli alebo ležali domáci a sledovali bizardné predstavenie. Už bolo dosť neskoro ale boli tam celé rodiny, dokonca aj s dobytkom a zapriahnutými vozmi, ktoré mali vedľa odstavené. Priestranstvo ohraničovali stánky s občerstvením a s predajom betelových listov.

Pristavili sme sa v jednom stánku, čo najďalej od pódia, kde pripravovali malé ryžové lievance a vyprážanú zeleninku. Cítili sme sa už dostatočne vytrénovaní na lokálnu barmskú stravu a tak sme si objednali na koštovku zopár čerstvých kúskov, ktoré pripravili rovno pred našimi očami dve usmiate ženičky. Jedlo bolo výborné, uznanlivo sme pokyvovali hlavou, že nám chutí. Muži pri vedľajšom stole sa na nás podozrivo srdečne usmievali. Keď jeden vytiahol spod stola fľašku pálenky a kýval nám, pochopil som, že majú už nejaké tie grády. Alkohol tu nikde oficiálne nepodávali, jediným ponúkaným nápojom bol čaj.

Po malom občerstvení, keď sme dostali pozvanie prísť sem aj na druhý deň, končíme naše večerné potulky a ideme spať do hotela. Je neskoro, ale zábava na pódiu stále graduje. Hluk z festivalu sa nesie do ďaleka. Ako zisťujeme, náš hotel je len pár sto metrov od kultúrneho diania a naša izba má okná orientované presne tým smerom. Takže aj v posteli môžeme ďalej pokračovať v počúvaní hlavného programu, aby nám náhodou neunikla dejová niť.

Odmietol som Johnyho ponuku na štuplíky do uší. Keď sa ma okolo piatej ráno, v plnej intenzite predstavenia Johny opýtal, či predsa len nechcem tie štuplíky na spanie, odpovedal som mu, že teraz v závere by bola veľká škoda prerušiť sledovanie a prísť o pointu. Predstavenie konečne zmĺklo okolo šiestej ráno.