Dudliho zápisky Patagonia 98 · Sikkim 99 · Peru 2000 · Karibik 2002 · Barma 2002 · Irán 2003

Mingún

Rieka Iravadi je od dávna spätá s barmskou históriou i rozvojom tejto krajiny. Ako hlavná dopravná tepna Barmy spájala metropoly a významné mestá na jej brehoch, ktoré sa striedali počas storočí vo vláde. Mingún, ktorý sa nachádza na opačnom brehu rieky Iravádi ako Mandalay, nemal nikdy tú česť byť hlavným mestom krajiny, ale vďaka Mingunskému zvonu a najväčšej nedostavanej pagode, ho v súčasnosti navštevuje viac turistov ako napríklad Avu alebo Sagain.

Nedokončená pagodaKeď v roku 1790 priniesli do Mingúnu Číňania budhov zub a 3 čínske urodzené dcéry za manželky, bol to pre miestneho panovníka Bodawpayu dôvod na to aby budhov zub ukryl do zeme a nad ním postavil pagodu. Panovník Bodawpaya priložil k budhovmu zubu aj stovky vzácnych sošiek a rozhodol sa, že postaví najväčšiu a najvyššiu pagodu na svete. Pagoda mala mať výšku 152 metrov a na jej výstavbe sa dlhé roky podieľalo tisíce otrokov. Pagodu sa mu však dostavať nepodarilo, bolo mu vyveštené, že ak pagodu dokončí, jeho veľká krajina bude zruinovaná. Bodawpay zomiera v roku 1813. Zanechal po sebe 122 detí ale nikto z nich už nepokračoval v jeho diele. Pár rokov na to krajinu postupne dobili Angličania a v roku 1838 bola nedostavaná pagoda vážne poškodená zemetrasením. Dnes je z Bodawpaya pagody iba obrovská kopa tehál.

V prístave sme sa nalodili na prenajatú loď a vyplávali naprieč riekou proti prúdu Iravádi smerom k historickému Minúnu. Na hornej palube bolo príjemne, všetci sme sedeli v pohodlných kresielkach a slastne poťahovali zo zelených barmských cigár. Okolo nás sa plavili menšie domorodé lode. Cestou pozorujeme mladú ženu ako sa zahalená do látky umýva na brehu rieky.

Vystupujeme na breh a hneď sa na nás vyrojili mladé predavačky. Po jednom si nás rozobrali a začali nám dosť agresívne ponúkať vejáre, dáždniky, tričká a iné suveníry. Uvedomil som si, že zrazu mám svoju osobnú obchodnú partnerku, Moja obchodná partnerka sa volala Se-Se a bola špecializovaná na krásne vejáre. Sľúbil som jej, že keď sa trochu porozhliadnem, kúpim si od nej vejár. Hektika medzi nami sa hneď upokojila, ona bola rada, že má vyhliadku biznisu a že si má s kým pokonverzovať po anglicky. Ja som zase mal výhovorku, keď mi prišiel niekto niečo núkať, že už som zadaný. Iné "obchodné miesta" rešpektovali, ak klient bol už zadelený.

Se-Se ma sprevádzala po Mingúne, v jednom kuse so mnou konverzovala, hádzala po mne úsmevy a z času na čas ma aj ovievala vejárom. Kúpil som si dva kusy. Se-Se mi poďakovala za uskutočnený obchod a konverzáciu a rozlúčila sa so mnou. Ako mi vysvetlila, už sa dostala mimo svojho rajónu a iné obchodné zástupkyne na ňu hľadeli dosť nevraživo. Bolo mi ľúto, že odchádza, ale bolo treba rešpektovať miestne obchodné pravidlá.

Johny realizoval svoj nákup vejáru podobným spôsobom. Jeho obchodná partnerka, ktorá sa volala Majma, bola vo svojom rajóne a tak aj po realizácii obchodu od nás neodišla, ale odporučila nám, kde sa tu dá najesť a ostala s nami aj počas obeda. Jedli sme v takom stánku, ktorý vôbec nevyzeral na to, že by tu ponúkali stravu ale po našom príchode povyťahovali spod pultu nádoby s jedlom a začali nosiť. V plechovicovej skrini 2 metre od nás mali chladničku na nápoje aj s chladeným pivom. Boli pripravení úplne na všetko, dobre sme si pochutili a ocenili rýchlu a operatívnu obsluhu. Majma sedela pri nás a ovievala nás vejárom počas jedla. Barma je skvelá krajina s nadštandardnými službami.

Mingúnsky zvonSlávnu éru kráľa Bodawpaya dnes hrdo pripomína Mingunský zvon, ktorý ostal nepoškodený a je najväčším funkčným zvonom na svete. Je temer 4 metre vysoký, 5 metrov široký a váži 87 ton. Ešte jeden väčší zvon je v moskovskom Kremli, ale ten je prasknutý a nedá sa na ňom zvoniť. Mingunský zvon bol určený pre obrovskú Bodawpayovu pagodu. Dnes je umiestnený pár sto metrov od nej, je zavesený asi meter nad zemou a je možné ho podliezť a dostať sa do jeho vnútra. Podliezanie zvona s vedomím, že vás môže privaliť 87 ton kovu je v celku adrenalínový zážitok ale aj keď sme boli pod zvonom, nebolo nám všetko jedno. Keby sa zvon odtrhol, asi by nám neublížil ale koľko by trvalo kým by nás spod neho dostali von? Zvon má určite dobrú karmu, keď prežil bez ujmy zemetrasenie v roku 1838.

Poobede sme začali stúpať naboso na najväčšiu kopu tehál sveta. Trhliny, ktoré vznikli zemetrasením boli veľké a zreteľné. Toľko tehál, koľko obsahujú zvyšky Bodawpayovej pagody hádam nenarátame ani na všetkých slovenských hradoch dovedna. Pagoda je plný kváder štvorcového pôdorysu s hranou vyše 200 metrov a výškou asi 100 metrov. Z pagody je pekný výhľad na Mingún, rieku Iravádi a rozľahlé okolie.

Na vrchu pagody nám začalo pršať a dážď sa postupne menil na tropický lejak. Kým sme zbehli dole, voda z oblohy doslova tiekla. Uchýlili sme sa pod striešku stánku s umeleckými obrazmi. Predavači rýchlo zachraňovali svoje diela pred prívalmi vody ale nepokazilo im to dobrú náladu. Tú mal na lodi cestou späť aj Win, keď sa pri žuvaní betelu rozhodol, že zoberie do rúk lodné kormidlo a trochu sa zahrá na riečneho lodivoda.


« späť · úvod · ďalej »