Preteky nohoveslíc na Inle

Tento deň bol pre Inle obzvlášť slávnostný. Sochy Budhov mali dnes preniesť v najväčšom sprievode až do mesta Nyuangshwe. Posledný deň festivalu vrcholí pretekami nohovesliarskych člnov. Je to veľký sviatok, na ktorý prichádzajú na jazero davy domorodcov zblízka i zďaleka.

Skoro ráno nás opäť odvážajú úzke motorové člny na jazero, aby sme mohli pozorovať veľkolepé divadlo. Konvoj s 1600 domorodcami poháňaný iba silou ich nôh dosahoval celkom slušnú rýchlosť. Pozorovali sme šľachovitých šánov, ako na člnoch veslujú za rytmu hudobníkov, ktorý boli v strede každej lode. Na konci konvoja dôstojne plávala hlavná loď s relikviami. Sochy Budhov majú tvar zlatých vajíčok s výškou 60 cm a sú tak oblepené zlatými lístkami, že pod nánosom zlata sa strácajú pôvodné tvary sôch. Okolo konvoja dozerali vojenské člny na to, aby sa člny s návštevníkmi neplietli do cesty hlavnému sprievodu.

Keď sprievod prešiel okolo nás a vnoril sa do kanála vedúceho k mestu, všetky návštevnícke člny akoby na povel vyštartovali a hnali sa okľukou k mestu, kde sa mali konať preteky nohoveslíc.

Preteky sa konajú v úzkom kanáli, dráha je dlhá asi pol kilometra a pretekajú medzi sebou vždy 2 člny systémom play-off. Vyhrá ten čln, ktorému sa podarí vytrhnúť špagát, ktorý je na zafixovanej bambusovej konštrukcii v cieli a je k dispozícii pre obe lodné dráhy. Zvíťazí tá posádka, ktorá príde ako prvá do cieľa a vytrhne špagát z bambusovej trubice na svoju stranu. V cieli dohliada rozhodcovská komisia, ktorá pre každý súboj vsunie do trubice nový špagát.

Člny každého kmeňa bojujú akoby o život a snažia sa dôjsť do cieľa ako prví. Oslavujú sa víťazi, ale tlieska sa i porazeným bojovníkom. Každý čln má 80 vesliarov - po 40 na každej strane. Vpredu stojí navigátor, ktorý dáva pokyny a má za úlohu schmatnúť na špagát v cieli. Každá posádka, ktorá zvíťazila vedela náležito prejaviť svoju radosť spontánnym revom a vyskakovaním vesliarov na lodi. Mnohé boje boli dramatické do posledného metra a víťazstvá získané doslova iba o fúz.

Počas pretekov sme videli aj ženskú regatu. Jedna žena z porazenej lode nezvládla prehru svojich športovo, hodila sa do člna, začala nariekať a piť vodu z kalného kanála. Ostatné ženy z člna ju museli ukľudňovať. Iná mužská posádka sa tak snažila vyhrať, že sa tesne pred cieľom prevrátili. Všetci popadali do vody a loď sa zaliala vodou. Mal som dojem, že niektorí vesliari vôbec nevedeli plávať a začali sa topiť. Časť posádky sa snažila z vody postaviť celú loď naspäť na hladinu ale vzhľadom na veľkosť lode to bolo možné iba pritiahnutím veslice k brehu. Po chvíli prišla na pomoc iná loď, vylovila z vody nešťastníkov a odtiahla loď k brehu do bezpečia. Mnohí z posádky sa tak snažili dostať loď hore, že po 10 minútach ich vyťahovali na čln úplne vyčerpaných.

Preteky boli doprevádzané aj sprievodom lodí s papalášmi a generálmi, ktorí prileteli na ceremóniu 2 vojenskými vrtuľníkmi. Celé defilé mocných, ktorý sem prišli s početným ozbrojeným sprievodom, mi pripomínalo naše niekdajšie prvé máje, s tým rozdielom, že generáli nestáli na tribúne a nemávali sprievodu ľudí, ale pohybovali sa po kanáli na člnoch a prizerajúci sa dav stál na brehu. Všímali sme si, že pospolitý ľud prítomnosť vojenskej elity s prehľadom svorne ignoroval. Ľudí nezaujímali generáli a svojim prejavom dali jasne najavo, že sem prišli iba kvôli náboženskému sviatku a pretekom. Okolo nás prešla loď s druhým najväčším generálskym prasaťom v krajine. Súdruh generál nám z loďky osobne zakýval.

Nad mestom krúžil vrtulník, na každom rohu stáli ozbrojení vojaci. Bežným ľuďom bolo umožnené stáť iba na brehu. My, ako zahraniční turisti, sme mohli vojsť na verandu domu, ktorý bol vysunutý z brehu smerom do kanála v blízkosti cieľa pretekov a tak sme mali na všetko výborný výhľad. Preteky sa tu konajú iba jediný deň v roku a tak bolo pre nás veľké šťastie, že sme to všetko mohli vidieť na vlastné oči.